Luxus nie je rúž, ani reštaurácia a ani ozdobná spona do vlasov. Skutočný luxus je, žiť si tak, ako sa komu páči. V pohodlných topánkach. S farbou rúžu, ktorá sa vám páči alebo aj bez rúžu. Jesť jedlo, ktoré máte radi, tešiť sa keď ste s tým, kto hreje vaše srdce a žiť spolu z lásky a nie zo zmyslu pre povinnosť.
Naučte sa odmietať zbytočné. Zbavte sa toho, čo je zastarané. Opotrebované. A postarajte sa o to, čo sa vám páči. Päťročná dcéra mojej priateľky chodí na návštevy celý svoj život s lyžičkou. Môže si dovoliť luxus jesť lyžicou, ktorú má rada. Jej matka sa vždy veľmi hanbila, zakaždým, keď sa pokúšala ospravedlniť správanie malej dcéry. Začala som si so sebou brať vlastné príbory a náčinie na pikniky, pretože neznášam jesť z plastov. A je mi jedno, čo si o tom myslia ostatní.
Luxusný život nemáte „pretože si ho zaslúžite“. Je to o tom, že ste ho hodní. Pohár, ktorý ti venovala sestra. Otcove tričko, ktoré je také pohodlné, že sa v ňom perfektne zaspáva. Mamin recept. Pobozkať milovaného človeka. Zaujímavé knihy. Dobré filmy. Dookola sa opakujúce piesne. Voňavá, posteľná bielizeň. Čistý byt. Život, ktorý si vyberiete sami.
A luxusný život neznamená opúšťať sa, keď sa niečo pokazí a zrazu nič nejde podľa plánov. Pančuchy sa môžu roztrhnúť. Cesto nemusí vykysnúť. Priatelia možno nebudú chcieť sledovať váš obľúbený film. Milovaný človek môže odísť. Možno nebudete v práci povýšení. Môže sa stať čokoľvek. Ak u vás niečo nefunguje, nech to nijako na vás nevplýva. To znamená, že práve teraz všetko nefunguje tak, ako má.
Luxusný život znamená mať možnosť výberu. Zaštopkať roztrhané pančuchy alebo si kúpiť nové. Vyhodiť spálený koláč a objednať si sushi alebo sa pokúsiť upiecť ho znova. Pozerať film sám alebo ísť s priateľmi do kaviarne. Odpustiť alebo bojovať. Hľadať si nové zamestnanie alebo vniesť svoje očakávania a ciele do starej práce.
Luxusný život je život podľa vašich vlastných pravidiel. Ísť si za svojím cieľom. Nehľadajte ospravedlnenia. Nebuďte pohodlní. Nevyhovárajte sa za váš výber, vaše sny, vaše záujmy.
Hovoria: „To nie je mnou.“
A tiež hovoria: „Dokážem to.“