Sendvičová generácia: prečo tí, ktorí majú po päťdesiatke, nikdy nestihli prežiť život naplno
Keď som mal asi päť alebo šesť rokov a večer som veselo hopkal po izbe, otec s mamou mi hovorili: „Ticho seď! Dolu bývajú susedia, prišli z práce, sú unavení, rušíš ich!“ A ja som sa snažil pokojne sedieť. Teraz už mám za šesťdesiat. V byte nad nami po večeroch hlučne skáču deti. Ale keď...