Mala som niečo cez 40 rokov, keď som konečne našla odpoveď na zvyčajnú otázku: ,,Čo práve teraz robíš?“ Môžete odpovedať: ,,Osim Chaim.“
,,Užívam si život!“ Prvýkrát som tento výraz počula tu v Izraeli.
Doslovný preklad znie: ,,robím si život.“
Mestská kaviareň. Je poludnie. Pri ďalšom stole sedí starší pár. On a ona. Nie manžel a manželka. Skôr starí priatelia alebo známy. Rozprávajú sa, trochu flirtujú, pijú kávu. Zrazu zazvoní telefón. Niekto sa na druhom konci sa spýtal: „Čo práve robíš?“ A on: „Osim chaim.“
Užívam si život!
Neriešim problémy, nezarábam peniaze, nehľadám odpovede na otázky, nestanovujem si ciele, ktoré musím dosiahnuť, nechudnem, vlastne nerobím nič! Len si užívam život.
Táto slovná hračka ma doslova očarila a uvedomila som si, že sa chcem naučiť aj ja to zázračné „Osim“.
Prvú lekciu mi dal majiteľ obchodu pre domácich miláčikov, keď som skoro ráno bežala kúpiť psie krmivo. Obchod už mal otvorený, ale ešte sa nemal čas zobudiť, a tak pomaly ukladal tovar. Roky skúseností ma už naučili ako jednať a tak som rýchlo a naliehavo vysvetlila, čo potrebujem.
Obchodníkova reakcia ma zaskočila, vytiahol z klietky malého králika a vložil mi ho do rúk. V tom momente som pochopila, čo znamená to populárne – osim chaim!
Čas sa pre mňa zastavil. Chcela som tú malú, teplú, našuchorenú guľu hladkať celé hodiny. A hľadieť na pokojnú prácu predavača.
Potom prišlo ešte mnoho ďalších lekcií, z ktorých každá mi priniesla šťastie.
Napríklad dnes presne viem, kde sa pripravuje najlepšia káva v Tel Avive.
Nemyslím však najlepšiu, kvôli chuti, to nie. Ale preto, že práve na toto miesto prichádza publikum s takými úžasnými psami! Sledujem ich svet, pomaly popri tom pijem kávu, to je pre mňa Osim Chaim.
Alebo, nikdy som nevedela, že kŕmenie koňa môže byť také vzrušujúce. Taktilné a úprimné. Od detstva som sa koní bála. Nechodila som k nim vôbec. Ale v Izraeli v jednej stajni, ošetrovateľka krásnych koní, s úsmevom, navrhla, aby som sa snažila prekonať svoj strach tým, že koníkovi ponúknem jablko.
A ten, keď otvoril obrovský pysk s toľkými zubami a natiahla alebo natiahol (neviem či to bola kobyla alebo kôň) tvár k mojej chvejúcej sa ruke a veľmi jemne, len s vlhkými perami a teplým hrubým jazykom olízal jablko z dlane. V tej chvíli som ostala stáť bez slov, ako obarená.
Ale najdôležitejšiu lekciu o Osimovi Chaimovi som sa naučila pred dvoma rokmi na ceste.
Stalo sa to v okamihu, keď som dcéru zakryla mojím telom. Soňa a ja sme boli v aute, na ceste domov a počuli sme sirénu. Bolo to v lete 2014, pri operácii zvanej „Nerozbitný kameň“ a my sme sa dostali pod raketovú paľbu.
Podľa pokynov som zastavila auto, vzala dieťa z autosedačky, položila ho na cestu a zakryla som ho. Stále si dobre pamätám na výbuch jednej zostrelenej rakety, ktorá prešla mojím telom a šepotom dcéry: ,,Mami, teraz ma rozdrvíš.“ Tak pevne som ju zakryla.
Po tomto incidente, svet okolo mňa začal hrať s úplne odlišnými farbami. A konečne som skutočne pochopila, čo Osim Chaim znamená: „Tešiť sa zo života tu a teraz!“
***
Bohatstvo sa nemeria tým, čo si oblečiete, akým auto idete a aký perfektný mobil vlastníte!
Bohatstvo je žijúca rodičia, zdravé deti, spoľahliví priatelia a silné rameno milovaného človeka!
Ak ste schopní vidieť, chodiť, hovoriť, milovať a každé ráno vstať z postele – ste absolútne bohatá osoba!
Sťažujete sa na život, premýšľate o tých, ktorí nás opustili tak skoro.
Sťažujete sa na svojho manžela, predstavte si, koľko dievčat sníva o svadbe.
Keď sa sťažujete na svoje neposlušné deti, premýšľajte o tých, ktorí sa každý deň modlia k Bohu aby mali deti. Vážte si, čo máte.
Existujú tri nástrahy, ktoré kradnú radosť a pokoj. Sú to: ľútosť za minulosťou, trápenie pre budúcnosť a nevďačnosť za súčasnosť.
Počas môjho života sa vždy obávam toho, že stratím ľudí, ktorých milujem. Inokedy ma zaujíma, či je niekto, kto sa bojí, že stratí mňa?
Ak sa vám podarí nájsť niekoho, koho môžete objať a pokojne pri ňom zavrieť oči, máte šťastie!
Niekedy sú zázraky tak malé, že si ich ľudia nevšimnú.
Ľudia sú podivné stvorenia. Podlosti a svinstvá si navzájom robia, no po odpustenie ku Bohu chodia.
Narodili sme sa s výkrikom, umierali sme so stonaním. Zostáva len žiť so smiechom.