Raz som žil dva roky bez horúcej vody. Presnejšie povedané, v kuchyni tiekla prúdom, ale v kúpeľni sotva odkvapkávala, takže nebolo možné osprchovať sa, iba s trpezlivosťou napúšťať vaňu asi štyridsať minút. A keďže sa chcete umyť ráno a večer, každý z členov rodiny strávil cez deň hodinu a pol v kúpeľni. Samozrejme, keď nastal problém, požiadala som manžela, aby zavolal inštalatéra, ale povedal: „Staré potrubia, prenajatý byt, čo očakávaš? Nezabezpečíme generálnu opravu a vysekáme steny? Niečo také. “ Takto sme žili. Nepamätám si, prečo som explodovala, ale jedného dňa som náhle urobila veľký škandál, po ktorom bol povolaný inštalatér. Majster utiekol o päť minút neskôr a ja som si myslela, že všetko je beznádejne stratené. Pootočila som vodovodný kohútik a vytryskol silný prúd hrdzavej vody.
Ukázalo sa, že hrdza sa nahromadila v potrubí. Rozumiete? Dva roky bez horúcej vody – jeden telefonát a zrazu sa dali veci do pohybu.
Som pripravená priznať si, že ide o našu osobnú vec ale prekvapujú ma často podobné príbehy.
Priatelia žili desať rokov v nepohodlnom stiesnenom byte, v ktorom nebolo nikdy na nič miesto. Nepáčil sa im, preto sa nepúšťali do žiadnych opráv. Nakoniec sa na všetko vykašľali a rozhodli sa presťahovať inde, hoci túto časť mesta veľmi milovali. Začali sa baliť a objavili mnoho starých vecí: oblečenie starostlivo uložené do kufrov a vyložené na skrini; podkrovie upchané materiálom čakajúcim na neúspešné opravy; police plné nabalených škatúľ kníh a Boh vie, aké ďalšie veci sa tam objavili- od nedokončeného vyšívania až po suveníry z dlhých ciest; špajza s kobercom od babičky, rozkladacia posteľ, rozbitá práčka. Ukázalo sa, že v dome bolo veľa takých kútov, z ktorých bol síce prach vymetený, ale nikdy sa tam dôslednejšie nepozerali. Zrazu zistili, že ich najnutnejšie veci sa zmestia do niekoľkých vriec a tých ďalších osemnásť vriec išlo rovno do koša.
Keď som prišla k nim, žena plakala. Pretože pochopila, že za tých desať rokov mohla žiť oveľa pohodlnejšie a jednoducho šťastnejšie.
Existujú však ľudia, ktorí dokážu fungovať vo svojom tele za rovnakých podmienok.
Bolí to. Bolesť hlavy je mierna, ale pretrváva z roka na rok. Dni nevoľnosti sa rátajú na mesiace, ale dá sa to vydržať, ak sa človek so všetkým zmieri. Ale vieme čo nastane ak sa migréna nelieči, vieme. A potom sa človek nečakane dostane k lekárovi a zistí, že sa situácia zlepšuje (nie, nie gilotína, ale vďaka niektorým liekom proti bolesti). A zrazu si človek uvedomí, že nemusel trpieť toľko času.
To isté sa deje s psychickými problémami, ktoré sa objavia pretože „svet je taký“ a vy sami ste nedokonalí. Ľudia s nimi roky bojujú, až sa dostanú na chvost a zistia, že antidepresíva veľa korigujú nielen „vytrvalosť“, ale aj veľmi slušnú kvalitu života.
Tieto dve slová – „kvalita života“ – sú kľúčové. Nejde o to, koľko zarobíte a kde relaxujete. Ide o to, koľko a čo všetko musíte vydržať. S čím sa musíte vyrovnať, ako často zaťať zuby, zavrieť oči a nečakať, kým to bude trochu jednoduchšie. Nezáleží na tom, či znášate fyzickú bolesť, nechuť alebo vzťahy, ktoré musíte z nejakého dôvodu udržať. Vtedy sa ukáže, že vydržíte viac, ako žijete. A to nie je také zlé, pričom hlavným problémom je, že nepohodlie je často úplne zbytočné. ,,Až na tretí deň si indické bdelé oko všimlo, že v cele nie je štvrtá stena.“ Je lepšie dostať faktúru po mesiaci ako až po uplynutí celého desaťročia.
Skontrolujte pevnosť stien, v ktorých ste beznádejne zablokovaní. Skúste potlačiť všetky dvere, ktoré vyzerajú zatvorené. Vyskúšajte vyriešiť neriešiteľné problémy a nemožné úlohy. Niekedy staré zhrdzavené okovy nie sú odolnejšie ako ružovkasté chlpaté putá na sexuálne hry.
A omnoho desivejšie ako vaše dlhodobé problémy a zbytočne vynaložené úsilie na ich vyriešenie je podstata veci a teda, že ste ich vôbec nemuseli znášať. Že ste mohli byť šťastní oveľa skôr, mnoho rokov a nielen teraz, keď konečne prekonáte svoju nečinnosť. A celá smutná a ťažká časť života by mohla byť úplne iná, ale nevedeli ste to, a teraz už nemôžete nič vrátiť.