Po troch rokoch bližšieho kontaktu s nemeckými „frau“ som sa od nich naučila tieto zásady (nemusia sa každému zdať správne, ale to je v poriadku):
Po troch rokoch života v Nemecku som sa od miestnych žien všeličo naučila…
1. Nevnímať muža ako spôsob riešenia svojho problému: či materiálneho alebo psychického.
Nejde o emancipáciu ani o túžbu dominovať. Ide o to, aby sme si uvedomili, že ľudia tu nie sú navždy. Muž môže odísť, zbankrotovať, stať sa nespôsobilým alebo zomrieť. Ak sa nenaučíte riešiť svoje vlastné problémy dovtedy, ako stretnete muža, neskôr to môže byť ešte bolestivejšie.
Okrem toho vášeň rýchlo vyprchá a prichádza každodenný život. Muž máva často zlú náladu (je to normálne) a vtedy sa nebude zaoberať vašimi vnútornými psychickými traumami. Ste dvaja dospelí ľudia, mali by ste si navzájom uľahčovať život a nie si nakladať problémy.
2. Nepozerať sa na seba iba ako na matku a manželku.
Nie, nemecké ženy nie sú nejaké bojovníčky a neznevažujú materstvo ani manželstvo, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Väčšina z nich tiež chce lásku, rodinnú pohodu a aj malinké ratolesti. Len si to nekladú za životný cieľ. Sú pripravené, že sa im to vôbec nemusí podariť.
Z rôznych dôvodov. Neplodnosť jedného z partnerov, strach (napríklad po smrti partnera alebo prvého dieťaťa), alebo nestretli partnera, s ktorým by mohli nadviazať vážny vzťah, atď.
Tu v miestnom žargóne neexistuje výraz ako „osamelá žena“ a výraz „stará dievka“ sa už tiež dávno nepoužíva. Žena je rovnocennou osobou s mužom. A ak muža, ktorý si z rôznych osobných dôvodov nikdy nezaložil rodinu alebo nemal deti, volajú „starý vlk“, tak ona je „stará levica“, nie „nešťastné stvorenie“.
A ak to predsa vyjde a v dome je počuť detský smiech, priemerná nemecká žena nezanechá svoje záľuby. Áno, je matkou a manželkou, ale naďalej sa rada bicykluje, cestuje, nechá sa potetovať… Má milión vlastných osobných záujmov, ktoré nesúvisia s deťmi ani s manželom. Pretože je veľmi dôležité, aby sme sa vždy cítili ako plnohodnotní ľudia.
3. Zachovať si jednoduchosť.
Nemci málokedy intrigujú. Keď sa im niečo nepáči, napríklad na mužovi, povedia mu: „Toto sa mi nepáči. Čo s tým spravíme?“. Ak ženu premôže lenivosť a nechce sa jej stretnúť s priateľkou, nevymýšľa si výhovorky, ale napíše jej: „Ahoj, nič sa mi dnes nechce, nestretnem sa s tebou, prepáč. Ak je na dne a v depresii, nepremáha sa, ale zájde k lekárovi a povie mu: „Pán doktor, je mi na umretie, mám stres, vypíšte ma na týždeň.“ Ak sa necíti pohodlne v lodičkách, nebude ich nosiť, ale obuje si baleríny alebo tenisky. A keď už sme pri teniskách.
4. Byť prirodzenejší.
Áno, niektoré to v tomto smere trochu preháňajú, ale vo všeobecnosti je tento prístup zdravý: ak práve nejdete do divadla alebo na svadbu, tak stačí prirodzený mejkap (alebo žiadny), pohodlné nohavice a topánky na nízkom opätku.
Hlavné je, aby ste sa cítili pohodlne. Spočiatku sa mi to nezdalo dosť ženské, ale neskôr som si všimla, že nemecké ženy dokázali vyzerať aj v takomto oblečení príťažlivo. Nohavice môžu byť pohodlné a zároveň elegantné a úlohu červeného rúžu vyplnia aj pekné náušnice a náramok. A zdravé upravené vlasy sú podľa mňa jedným z najženskejších znakov.
5. Nezasahovať do súkromného života iných ľudí.
Ani vtedy, keď o to požiadame. Sedím oproti priateľke s pohárom rizlingu v ruke a naliehavo sa pýtam: „Čo mám urobiť?“ A ona odpovie: „Drahá a čo by si ty chcela urobiť? Urob to, čo chceš ty sama.“ Neisto prikyvujem. – „Dobre, ale prečo sa tak zachoval?“ Nemka sa na mňa pozrie a pokojne odpovie: „Neviem prečo. Možno by si sa ho mala spýtať. Mimochodom, už si videla nový film Georgea Clooneyho?“.
Je zbytočné spomínať, že počas troch rokov života v Nemecku sa ma ani raz žiadna žena nespýtala: „Prečo nie si vydatá a prečo nemáš dieťa? Kde máš priateľa?“ Dokonca aj na vek sa ma pýtajú málokedy a veľmi opatrne. Nuž, Nemky neradi hovoria o osobnom živote iných ľudí. Pokiaľ nejde o niekoho naozaj blízkeho.
Na jednej strane to vyzerá ako nedostatok úprimného záujmu, ale časom som si uvedomila, že tento prístup je správny. So svojimi vnútornými problémami sa môžete zdôveriť svojej mame (sestre, najlepšej kamarátke), ale rozoberať svoj osobný život alebo život niekoho iného s druhými ľuďmi je absolútna strata času. Osobný život je preto osobný, pretože aj tak sa musíš ty sama osobne rozhodnúť, čo urobíš.