Prečo nám Boh posiela do cesty istých ľudí?


Súhlasíte s tým, že niekedy je ťažké vysvetliť, prečo ku niekomu niečo cítite? Prečo pri niektorých ľuďoch, „preskočí iskra“ a prečo náhle cítite nejaký druh spojenia s cudzincom? Zdá sa, že sám Boh nám do cesty privádza určitých ľudí, pretože v súčasnosti sú v našich životoch potrební.

Určite existuje dôvod, prečo nás istí ľudia priťahujú. Pri spätnom pohľade chápeme, že neexistuje jediný človek, pri ktorom, keď pocítime spojenie, zohral v našom živote dôležitú úlohu.

Iróniou je, že väčšina týchto ľudí sa v našich životoch zastaví len dočasne. Ich cieľom je ukázať nám iné spôsoby a potom odísť.

Niekedy scéna nášho života určuje, aký typ ľudí priťahujeme, a myslím si, že toto je krása viery, keď nám Boh pošle presne toho, koho v určitom čase potrebujeme.

Prostredníctvom týchto ľudí nám dáva odpovede, ktoré hľadáme. Osvieti nám rozum a priblíži nás k ľuďom, ktorí v nás objavia to najlepšie.

Niekedy sa snažíme, aby boli títo dočasní ľudia trvalí, ale to nie je ich úloha. V našom živote by nemali zostať naveky. Boh definoval ich dočasnú úlohu. Boh určil, aby nás urobili lepšími pre tých, ktorí by s nami mali zostať naveky.

Problém je, že sa začneme báť, keď títo ľudia odídu, pretože sa nevieme rozlúčiť. Nerozumieme, prečo nám Boh berie toho, kto je tak krásny, kto nás uzdravil. Ak si však myslíme, že v našom živote bude krása týchto ľudí rozptýlená a ich láska zomrie a nakoniec sa stanú bremenom, ktoré by sme nemali znášať, mýlime sa.

Na to aby sme niekoho pustili a nechali mu voľnosť, potrebujeme vieru. Vieru, že tento príbeh je lepšie ponechať taký, aký je. Ako by malo byť. Ak ho prepíšeme, všetko sa zhorší. Ak sa niečo zmení, nebude šťastný koniec. Možno sú títo ľudia poslaní anjeli. Prišli aby nás naučili nejakú lekciu, aby nás uzdravili alebo aby nás urobili lepšími ľuďmi. Keď sa naplní ich čas, odletia. Musia sa premiestniť do živote niekoho iného.

Možno nás títo ľudia len učia nechať človeka odísť alebo sa snažia o to aby sme si uvedomili, že určitá časť nášho života je u konca, a že zostáva iba veriť v to, že ďalšia osoba, s ktorou sa stretneme, bude presne taká, akú potrebujeme, aj keď ju ešte nepoznáme.

Je viac ako isté, že keď stretneme osobu, ktorá by s nami mala zostať navždy, okamžite to pochopíme, spoznáme ju v dave a nakoniec nájdeme rozdiel medzi tými, ktorí sa dotýkajú našich rúk, a tými, ktorí sa dotýkajú našej duše.