Jedného dňa sa učiteľ opýtal žiakov:
– Prečo ľudia pri hádkach zvyšujú svoj hlas?
-Pravdepodobne strácajú pokoj, odpovedali študenti.
-Ale prečo kričia, ak je druhá osoba vedľa nich? – spýtal sa učiteľ.
Študenti pokrčili plecami. Nikdy sa nad tým nezamysleli.
Potom učiteľ povedal:
– Keď sa ľudia hádajú a nespokojnosť medzi nimi rastie, ich srdcia sa vzďaľujú. A spolu s nimi sa vzďaľujú aj ich duše. Aby sa navzájom počuli, musia zvýšiť svoj hlas. Čím silnejšie je ich rozhorčenie a hnev, tým hlasnejšie kričia. Čo sa však stane, keď sa ľudia zamilujú? Nezvyšujú hlas, práve naopak, hovoria veľmi ticho. Ich srdcia sú tak blízko seba, že vzdialenosť medzi nimi takmer neexistuje.
– A čo sa stane, keď bude láska vládnuť ľuďom? – spýtal sa učiteľ.
– Nebudú hovoriť, iba šepkať. A niekedy slová ani nebudú potrebovať – ich oči budú hovoriť o všetkom.
Nezabudnite, že hádky vás od seba vzďaľujú a slová vyslovené zvýšenými tónmi túto vzdialenosť ešte mnohokrát zväčšujú. Nezneužívajte to, pretože príde deň, keď sa vzdialenosť medzi vami zvýši natoľko, že nenájdete cestu späť.