Odíďte včas – domov, aj keď vás tam nikto nečaká, z rušných večierkov, z návštev, z nevhodných vzťahov a zlozvykov, depresií a pochmúrnych myšlienok, ťaživých spomienok, nefunkčných vzťahov, od ľudí, ktorí ničia vás alebo vášho partnera.
Dajte sebe aj druhému šancu nájsť si niekoho (a možno aj seba samého), s kým nám bude lepšie, príjemnejšie, pokojnejšie a tak, ako to každému vyhovuje. Ak to z nejakého dôvodu nemôžete svojmu partnerovi dať, nepripravujte sa navzájom o šancu a nádej, že to nájdete v iných vzťahoch a v samom sebe.
Nebuďte žiadostiví, neberte druhým ich šancu byť šťastní v ich ponímaní a neberte ju ani sebe.
Pretože každý z nás sa nachádza vo vlastnej fáze vývoja a pohybuje sa svojím tempom, vysiela na vlastnej frekvencii, vibruje na vlastnej vlne a má svoje vlastné skúsenosti.
Ak s niekým harmonizujete – našli ste jeden druhého a tancujete svoj spoločný tanec. Ak ste v dlhotrvajúcej disharmónii – získali ste potrebné skúsenosti, poďakujte sa a… včas odíďte.
Nespustite mechanizmus, ktorý vás rozdrví pod tvrdým tlakom okolností, keď budete nútení urobiť toto rozhodnutie v oveľa nevýhodnejších podmienkach, keď budete musieť uhýbať pred povrchným, ale bolestne zraňujúcim spoločenským odsúdením, ktoré sa nestará o vaše skutočné, úprimné a bytostne dôležité pohnútky, ani o trpezlivosť, ktorá vám došla po nespočetných pokusoch niečo „zachovať“ či niekoho „zachrániť“.
Odíďte včas, nezanechávajte hlboké jazvy na tele svojho života, nenakazte svoju dušu nenásytným vírusom viny – pocitom, ktorý vás s neuveriteľnou horlivosťou odvracia od vášho jedinečného života a od vás samých. Odíďte včas, nevypaľujte vzory na krehkej tkanine vášho osudu. A neosobujte si právo na život iných.
Vážte si svoj život viac, ako si váš život cenia iní. Odíďte včas, ak niekto uprednostní svoj život pred vaším, pretože najprv sa musíte zodpovedať za svoj vlastný život a až potom za život niekoho iného. Nikto neprišiel na tento svet preto, aby bol obetovaný na oltári. Život nebol človeku daný preto, aby obetoval veľké dary, ktoré mu boli dané zhora: život a schopnosť milovať!
Nie je ťažké stratiť seba samého, nie je ťažké rozplynúť sa v niekom inom, v živote niekoho iného, v cudzom svete, v cudzej realite. Dokonca nie je ťažké to vyžadovať a túžiť po tom.
Nájsť seba samého je ťažké. Len my máme právo určiť, do akej miery sa necháme využívať. Veď ak sa obetujete zbytočne, nad rámec určenie miery účasti na živote niekoho iného, automaticky tým ochudobňujete sami seba (a možno aj niekoho iného, kto to skutočne potrebuje) alebo vám v inom úseku života bude chýbať úplná maličkosť – práve tá premárnená sila…
Všetky vzťahy sú prínosné, keď dochádza k výmene, interakcii, dávaniu a prijímaniu. Je to párový tanec. Ak si však začnete bolestne a do krvi šliapať jeden druhému na päty, musíte prestať tancovať a keď sa rany zahoja, začať nový krásny tanec, možno s novým partnerom.
A tak je to v každom vzťahu, partnerskom, rodinnom, pracovnom.
Naučte sa včas odísť, ako v rámci vzniknutej situácie, tak aj zo situácií a okolností vo vašom živote. Taký okamih vždy spoznáte, len si dôverujte, nepresviedčajte sa a neklamte seba ani iných…
Neexistujú zlí ľudia, nech by sme o tom chceli akokoľvek polemizovať. Existujú ľudia, ktorí sú iní ako my. Lebo skutočný Zámer tohto posvätného deja pod sakrálnym názvom Život nám nie je známy, no je ním naplnené úplne všetko, vo vnútri i vonku, mimo nášho chápania aj v rámci neho, všetko živé i neživé. Boh nemá iné ruky okrem našich a inú zodpovednosť okrem tej našej voči sebe navzájom, ale predovšetkým voči nám samým.
Všetko, čo sa deje v našom živote, všetko, čo sa deje okolo nás, aj na ďalekom ekvádorskom súostroví Galapágy, sa deje nielen z dovolenia Všemohúceho, ale aj z nášho vlastného! My sme dovolili, aby naše životy boli také, aké sú, my sme uviedli do pohybu tento čas veľkých zmien, my sme odtrhli páku z pružiny, ktorá sa vymrštila so všetkou nahromadenou stlačenou silou a teraz sa zmieta v kŕčovito chaotickom voľnom pohybe. Dovolili sme, aby v našich životoch prevládali odtiene sivej, dovolili sme, aby sme sa všetkého báli, dovolili sme, aby sme boli outsidermi vo vlastnom živote.
Rozhliadnite sa okolo seba, možno je čas… odísť.
Je neuveriteľne ťažké vzdať sa všetkého, čo sme prežili a odísť. Nech si o tom píše kto chce, čo chce, ja tvrdím, že to nie je ťažké. Odísť je ťažké, ale odísť včas je nevyhnutné. Dozrievajte vo svojom nekonečnom vnútri tak dlho, ako potrebujete, ale – odíďte včas.
Odpútajte sa včas od súdov a názorov iných, obráťte svoj pohľad na seba. Kde je váš oporný bod? Len tak môžete zmeniť svet. Nehľadajte ho v iných, v inom, v inej. Prezradím vám tajomstvo – nie je tam! Tak ako nie je šťastie v niekom inom, ak nie je vo vás.
Odpútajte sa včas od vtieravých ilúzií a nanútených strachov, ale naďalej sa snažte, snívajte, experimentujte. Nebojte sa urobiť chybu – pretože to znamená, že ste sa snažili. Nebojte sa reakcií iných ľudí, aj tak ich nebudete vedieť stopercentne predvídať, kým neurobíte to, čo chcete a ak to dokážete, o to viac je zbytočné sa báť. Ale budete mať šancu… odísť včas. Áno, odísť a ísť ďalej.
Chápeme, keď niečo nemáme, čo by sme chceli mať, keď sme niečo nedostali, čo sme očakávali, ale nikdy sa nezamýšľame nad tým, pred čím nás to zachránilo, že sme nedostali vytúžené práve teraz. Pravda je jednoduchá – všetko prichádza v pravý čas, dokonca aj zázraky. Takže… odíďte včas, nikoho nezdržujte. Pretože ak sa omeškáte – scenár vášho života sa začne prepisovať a pre iných ľudí…