«O mužoch a ženách»*


*Preklad monológu slávneho ruského spisovateľa a satirika Michaila Žvaneckého

Ženy sú lepšie ako my. Sú múdrejšie, krajšie, šikovnejšie a lepšie sa dokážu prispôsobiť danej životnej situácii. Okrem toho sa im stále darí žiť dlhšie. Akýkoľvek muž je držiteľom týchto výhod.

Avšak aj my muži máme veľa výhod, len na ne jednoducho nemyslíme. Napríklad nemusíme vstávať o hodinu skôr, aby sme si naniesli omietku na tvár a priviedli deti do školy. Môžeme si odskočiť za roh, žena musí pracne hľadať toaletu.

Oficiálne si nemusíme holiť nohy a podpazušie, dokonca sa nemusíme každých päť minút kontrolovať ako vyzeráme. Máme dovolené potiť sa, vulgárne nadávať a môžeme aj chrápať keď zaspíme v autobuse. Ak idú do divadla alebo na koncert dve ženy – je to úplne bežná vec. Nik sa nad tým nepozastavuje. Stáva sa, že v koncertnej sále nájdete aj párik mužov a nie sú to homosexuáli? Pravdou je, že v koncertných miestnostiach, divadlách a prednáškach sú zväčša ženy. A kde bývajú väčšinou muži? Na futbale, vo väzení, v psychiatrickej liečebni, v nemocnici so srdcovým infarktom. Ženy na tieto nezmysly nemajú čas.

Muži sú slabšie pohlavie. Viac pijú, fajčia, užívajú drogy, skôr umierajú, sú náchylnejší na infarkty a mŕtvicu, mávajú depresiu.

My muži, potrebujeme kalendár aby sme si poznačili dôvod na drink, а ony? Predstavte si čakať každý mesiac kedy prídu mesiačiky, potom trpieť celý týždeň a nikomu to nepovedať, ba čo viac, nesťažovať sa. Hádam raz sa ustanoví múdry zákon, ktorý žene umožní každý mesiac ďalšie tri dni voľna bez vysvetlenia. A kratší pracovný deň. Koniec koncov, stále majú akoby dve práce- doma a v robote. Ženy robia 70% všetkej práce na svete a dostávajú 30% všetkých miezd. Ale aby som bol úprimný, zaslúžia si dvakrát toľko … raz potrebujú na make-up, potom na pančucháče a na iné veci, už som radšej ticho. Chlapi, už ste sa niekedy pokúsili bežať v úzkej sukni a lodičkách za trolejbusom?

Páni, nepovažujte ma za zradcu mužských činnosti, ale okrem ľudovej múdrosti existuje aj ľudová hlúposť. A vymysleli ju práve muži. Vezmite si indický ľudový zvyk horiacich vdov. A pritom muž, ak mu zomrie manželka, musí byť tiež spálený? „Kdeže! Starý chren,“ hovoria mudrci, „Musí si vziať ďalšiu ženu.“

Mrzačenie nôh dievčat v Číne, obriezka ženských pohlavných orgánov v Afrike, čadry a burky- všetky tieto výsmechy žien boli vynájdené mužmi. A kto prišiel s hanlivým príslovím – „muž vo veku 60 rokov je chlap a žena vo veku 60 rokov je starena.“ Ráno si muž oblečie džínsy, celý deň v nich chodí v práci, večer v nich ide do reštaurácie, v noci – k svojej milenke. Z čoho vyplýva, že aj na druhý deň si ich znova oblečie do roboty. Môžete ho v nich aj pochovať. U žien je to iné, ona musí ísť domov, prezliecť sa, prezuť si topánky a ešte vymeniť veľa vecí, o ktorých ani nevieme.

A neustály ženský strach z výzoru? Nám mužom je absolútne jedno ako vyzeráme zboku, zozadu, zdola či zhora. A čo sa týka mysle? Muž na prvom stretnutí so ženou venuje pozornosť jej zadku a ona – tomu, čo má v hlave. Kto je teda múdrejší? Ani jedna žena nevyštartuje po mužovi len preto, že má krásne nohy. Potrebujú od nás niečo hlbšie. Peniaze, sociálne postavenie, inteligenciu. Za každým úspešným mužom je žena, ktorá tento úspech dosiahla. Kto je teda múdrejší? Legenda o hlúposti blondínok bola vynájdená mužmi, ktorí sa cítili menejcenní.

A vezmite si emigráciu. Zatiaľ čo židovský manžel uvažuje, prečo ho sem priviedla jeho manželka, ona sa naučila jazyk, získala prácu, kúpila si byt pre seba a svojich rodičov, vychystala deti do školy a našla si manžela z miestnych obyvateľov, ktorí každý deň nespieval tú istú pesničku o tom ako bolo inde dobre a aké zlé to je tu.

Aj humoristi vám potvrdia, že na javisku z publika počujú iba ženský smiech. Každý umelec vám to povie. Mužom to dôjde neskôr alebo niekedy vôbec.

Svet bez žien nemôže existovať. Ale bez mužov? Chlapi, skôr či neskôr prídu ženy na to, ako všetko urobia bez nás. Vážme si ich skôr, ako bude neskoro, ľúbme ich, na rukách ich nosme.