Muž a pes mali za sebou dlhú, vyčerpávajúcu a únavnú cestu. Ako tak kráčali, bol unavený aj pes, aj človek. Zrazu sa pred nimi objavila oáza! Krásna brána, za plotom – hudba, kvety, žblnkot potoka, jedným slovom, oddych.
– Čo je to? Pocestný sa opýtal vrátnika.
– Toto je raj, už ste zomreli a teraz môžete vstúpiť a relaxovať v reálnom čase.
– Je tam voda?
– Toľko, koľko len chcete: čisté fontány, chladné bazény …
– Dajú mi niečo na jedenie?
– Čokoľvek len budete chcieť.
– Mám so mnou psa.
– Prepáčte, pane, so psom je vstup zakázaný. Musí tu zostať.
Pocestný odišiel. Po nejakej dobe ho cesta priviedla na farmu. Vrátnik opäť sedel pri bráne.
— Som smädný, prosím, dajte mi napiť sa, prosil cestovateľ.
– Poďte ďalej, vo dvore je studňa.
– A môj pes?
– Pri studni uvidíte pre neho misku na pitie.
– A jedlo? Dajú nám niečo jesť?
– Môžem vás pohostiť večerou.
– A pes?
– Nájdeme mu kosť.
– Čo je toto za miesto?
– To je raj.
– Ako to? Vrátnik pri bráne v neďalekom paláci mi povedal, že raj je tam.
– Lož. To bolo peklo.
– Ako sa teda k vám ľudia dostanú?
– To je jednoduché. Do neba sa dostanú iba tí, ktorí neopustia svojich priateľov.