1. Keď ste sami nešťastní, nedokážete si s dieťaťom vybudovať taký vzťah, ktorý by ho urobil šťastným. Ak sú rodičia šťastní, netreba nič špeciálne robiť.
2. Mnohí rodičia si myslia, že sú v poriadku a že problémy majú len ich deti.
Ale potom sú prekvapení, keď v tej istej rodine vyrastajú dve úplne odlišné deti: jedno je sebavedomé a úspešné a z druhého vyrástol zakomplexovaný smoliar, ktorý neustále fňuká alebo je agresívny. To znamená, že deti sa v rodine necítili rovnako a že niektorému z nich sa nevenovala dostatočná pozornosť. Niektoré z detí bolo citlivejšie a potrebovalo viac lásky a rodičia si to nevšimli.
3. Dbať na to, aby bolo dieťa oblečené, obuté a najedené – to je starosť, nie výchova.
Žiaľ, mnohí rodičia sú presvedčení, že samotná starostlivosť je postačujúca.
4. Ako sa správate k dieťaťu v detstve, tak sa ono bude správať k vám v starobe.
5. V škole by nemalo byť tak veľa matematiky a literatúry, ale malo by sa učiť o samotnom živote.
Je dôležité, aby sa v škole učili nielen teoretické vedomosti, ale skôr praktické zručnosti: ako komunikovať, budovať vzťahy, niesť zodpovednosť za seba, za svoje slová a činy, riešiť problémy, rokovať, narábať s časom… Práve tieto zručnosti vám pomôžu cítiť sa sebavedomým v dospelosti a zarábať si na živobytie.
6. Ak vaše dieťa nezvláda učebné osnovy na základnej škole, ak musíte s dieťaťom dlho sedieť nad úlohami, tak problém nie je vo vašom dieťati, ale v škole.
Náročnejšie ešte neznamená aj lepšie! Vaše dieťa by nemalo byť preťažené, keď sa snaží dohnať učebné osnovy, ktoré stanovili učitelia. V prvej triede by príprava domácej úlohy mala trvať 15 až 45 minút.
7. Deti môžeme trestať a niekedy je to dokonca potrebné.
Treba však jasne rozlišovať medzi dieťaťom a jeho skutkom. Napríklad ste sa vopred dohodli, že pred vaším príchodom z práce si dieťa urobí domáce úlohy, naje sa a poupratuje po sebe. Po príchode z práce vás čakal tento obraz: hrniec s polievkou je nedotknutý, učebníc sa zjavne nikto ani nedotkol, na koberci sa povaľujú nejaké papiere a dieťa je prilepené nosom na tablete. Podstatné je, aby ste v tej chvíli nepodľahli zúrivosti a nekričali, že všetci majú normálne deti, len z toho vášho vyrastie úplná nula. Pristúpte k dieťaťu bez najmenšieho náznaku agresie. Usmejte sa, objímte ho a povedzte: „Mám ťa veľmi rád, ale tablet neuvidíš celý týždeň.“ Kričať na dieťa, urážať ho, hrešiť ho, nerozprávať sa s ním – toto všetko robiť netreba. Dieťa ste potrestali tým, že ste mu vzali tablet.
8. Dieťa by malo mať vreckové už od šiestich rokov.
Nie veľké, ale pravidelné čiastky, ktorými disponuje len ono samo. Je dôležité, aby sa peniaze nestali nástrojom manipulácie. Nemali by ste kontrolovať, na čo dieťa míňa peniaze, či určovať výšku vreckového podľa jeho známok v škole alebo správania.
9. Netreba žiť život svojich detí namiesto nich, rozhodovať o tom, čo by mali a nemali robiť, riešiť ich problémy, vyvýjať na ne nátlak svojimi ambíciami, očakávaniami a príkazmi.
Raz zostarnete a ako budú samy žiť?
10. Som proti neustálej prísnej kontrole.
Dieťa musí mať istotu, že ho rodina miluje, rešpektuje, počíta s ním a dôveruje mu. Takto sa nedostane do kontaktu so „zlou spoločnosťou“ a vyhne sa mnohým pokušeniam, ktorým neodolajú ich rovesníci, ktorí sa nachádzajú v napätej rodinnej situácii.
11. Keď som pracoval v škole, zvykol som na Deň vedomostí hovoriť, že človek by sa mal učiť aspoň preto, že za duševnú prácu sa platí mnohonásobne viac ako za prácu fyzickú.
A keď sa to naučíte, môžete pracovať a dostávať plat za to, čo vás baví.
12. Neporiadok v izbe tínedžera zodpovedá jeho vnútornému stavu.
Je to vonkajší prejav chaosu v jeho duševnom svete. Ešte dobre, ak sa umýva… „Upratovanie“ môžete od dieťaťa vyžadovať len vtedy, ak dieťaťu už vypadávajú veci von z izby.
13. Výchova neznamená vysvetľovanie, ako treba žiť svoj život. Tak to nefunguje.
Deti sa vyvíjajú podľa analógie. Čo sa môže a čo nemôže, ako treba konať a ako netreba, to deti chápu nie zo slov svojich rodičov, ale z ich činov. Jednoducho povedané, ak otec povie, že alkohol je škodlivý, ale sám nikdy poriadne nevytriezvel, je veľká pravdepodobnosť, že aj zo syna sa stane alkoholik. Toto je markantný príklad, ale deti sú schopné zachytiť aj prevziať aj nemenej citlivé a jemnejšie veci.
14. Hovorte s deťmi o živote všeobecne, nie o tom, ako treba žiť.
Ak rodič dokáže hovoriť s dieťaťom len o problémoch, tak sám má problém.
15. Ak sa dieťa snaží manipulovať dospelými, má jednoducho neurózu.
A my musíme hľadať jej príčinu. Zdraví ľudia nemanipulujú – svoje problémy riešia sami priamym konaním.
16. Keď sa rozprávate so svojím dieťaťom, nekritizujte ho, nedotýkajte sa jeho osobnosti a neanalyzujte jeho konanie.
Nehovorte o dieťati, ale o sebe. Nehovorte mu „si zlý“, ale „myslím si, že si urobil zlú vec“. Používajte formulácie typu: „Nemám rád, keď…“, „Nepáči sa mi, keď…“, „Želám si, aby…“.
17. Dieťa potrebuje cítiť, že jeho rodičia sú láskaví, ale silní ľudia.
Ktorí ho dokážu ochrániť, ktorí mu môžu niečo odoprieť, ale ktorí vždy konajú v jeho najlepšom záujme a hlavne, ktorí ho majú veľmi radi.