Hovorí sa, že keď sa usmejete, vo vašom tele umrie minimálne jeden malý mikrób. Vo mne zrejme zomrela celá kolónia mikróbov, pretože som sa dlho a zo srdca smiala. Bola som svedkom veľmi milej scény.
V nákupnom centre som videla asi 80-ročnú ,,mladú“ ženu v leopardých šatách so svetlou manikúrou a obrovskými náušnicami. S niekým na telefóne sa veselo chichotala dymovým hlasom a obratne držala vyčnievajúci prstík.
«— Masya, drahá, nerozumiem, prečo sa tak mračíš? Nemusíš nič robiť! Vnuci ťa autíčkom dovezú na vlakovú stanicu, vyložia ťa, dopravia ku vlaku, naložia do správneho kupé, položia ti veci na poličku. Trochu si ľahneš, oddýchneš. A tam ťa už budem čakať ja s dievčatami! Vyložíme ťa z vlaku, nájdeme ti taxík, takže nemusíš robiť nič! Prinesieme, nahlásime, naložíme, vyložíme, všetko je tu po ruke – a budeš tu s nami! Masya, čo to má spoločné s vekom? Ako to myslíš? Nemusíš robiť nič – len kecať s nami a potichučky piť šampanské, občas dať najavo, že potrebuješ dupľu a že si stále nažive!