Vzdelávanie vo Fínsku: úplný oddych pre psychiku žiakov aj učiteľov


Podľa medzinárodnej štúdie, ktorú každé tri roky vypracúva uznávaná Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, dosiahli fínski žiaci najlepšie študijné výsledky na svete. Tieto deti najviac na svete čítajú, v prírodných vedách obsadili 2. miesto a v matematike 5. miesto. Ale nielen toto fascinuje učiteľskú obec. Je neuveriteľné, že študenti s takými výbornými výsledkami trávia najmenej času štúdiom.

Stredné všeobecnovzdelávacie školy s povinnou dochádzkou vo Fínsku sa delia na dva stupne:
– nižší (alakoulu), ročníky 1 až 6;
– vyšší (yläkoulu), ročníky 7 až 9.

V dodatočnom 10. ročníku si žiaci môžu zlepšiť svoje hodnotenie. Žiaci potom prechádzajú na odbornú školu alebo pokračujú na strednej škole (lukio), z nášho pohľadu ide o 11. až 12. ročník.

Sedem princípov „stredného“ stupňa fínskeho vzdelávania:

1. Rovnosť

– Škôl

Vo Fínsku neexistujú ani elitné školy, ani „slabé“ školy. V najväčšej škole študuje 960 žiakov. V najmenšej iba 11. Všetky školy majú úplne rovnaké vybavenie, možnosti a proporcionálne financovanie. Takmer všetky školy sú štátne a asi desať škôl je súkromno-štátnych. Okrem toho, že rodičia platia určitý poplatok, na žiakov sú kladené vyššie požiadavky. Spravidla ide o akési výnimočné „pedagogické“ laboratóriá, ktoré postupujú podľa zvolenej pedagogiky: Montessori, Freinetovská škola, Mortana a Waldorfská škola. Medzi súkromné inštitúcie patria aj školy s vyučovaním v angličtine, nemčine či francúzštine.

Advertisements

V súlade so zásadou rovnosti existuje vo Fínsku paralelný vzdelávací systém vo švédčine „od materskej školy až po univerzitu“. Nezabúda sa ani na záujmy Saamov a na severe krajiny je možné študovať v ich materinskom jazyku.

Donedávna si Fíni nemohli vyberať školu a posielali svoje deti do „najbližšej“ školy. Tento zákaz bol síce zrušený, ale väčšina rodičov stále zapisuje svoje deti do „najbližšej“ školy, pretože všetky sú rovnako dobré.

– Všetkých predmetov

Hĺbkové štúdium niektorých predmetov na úkor iných sa nepodporuje. Matematika sa tu nepovažuje za dôležitejšiu ako napríklad umenie. Naopak, jedinou výnimkou pre vytvorenie tried s nadanými deťmi môže byť talent na kreslenie, hudbu alebo šport.

– Rodičov

Aké majú rodičia dieťaťa povolanie (sociálne postavenie), sa učiteľ dozvie ako posledné, aj to len v prípade potreby. Otázky učiteľov na prácu rodičov alebo dotazníky týkajúce sa ich povolania sú zakázané.

Advertisements

– Žiakov

Fíni netriedia žiakov do tried podľa schopností alebo profesijných preferencií.

Neexistujú „zlí“ alebo „dobrí“ žiaci. Študenti sa nesmú porovnávať. Všetky deti, či geniálne alebo s vážnymi mentálnymi nedostatkami, sú považované za „jedinečné“ a učia sa spolu s ostatnými žiakmi. Aj deti na vozíčkoch sa vzdelávajú spolu s ostatnými v jednom kolektíve. Triedu pre žiakov so zrakovým alebo sluchovým postihnutím možno zriadiť aj v bežnej škole. Fíni sa snažia v čo najväčšej miere integrovať do spoločnosti osoby, ktoré potrebujú osobitné zaobchádzanie. Rozdiel medzi slabými a dobrými žiakmi je najmenší na svete.

– Učiteľov

Neexistujú „obľúbení“ ani „nenávidení“ učitelia a ani učitelia nemajú „svoju triedu“ alebo svojich „obľúbencov“. Akákoľvek odchýlka od harmónie vedie k ukončeniu zmluvy s takýmto učiteľom. Fínski učitelia by mali svoju prácu vykonávať len ako mentori. Všetci sú v pracovnom kolektíve rovnako dôležití: „fyzici“, „básnici“ aj učitelia pracovnej výchovy.

– Rovnaké práva dospelých (učiteľov, rodičov) aj detí

Fíni nazývajú tento princíp „úcta k študentovi“. Deti sa od prvej triedy učia o svojich právach vrátane práva „sťažovať“ sa sociálnemu pracovníkovi na dospelých. Fínski rodičia si uvedomujú, že ich dieťa je samostatná osoba a že mu nikto nesmie ublížiť ani slovom ani bitkou. Učitelia nesmú ponižovať študentov, pretože fínske pracovné právo upravuje osobitosti učiteľského povolania. Hlavnou zvláštnosťou je, že všetci učitelia uzatvárajú zmluvu len na jeden školský rok s možnosťou (alebo bez nej) predĺženia a dostávajú vysoký plat (od 2 500 eur pre asistenta do 5 000 eur pre učiteľa predmetu).

Advertisements

2. Čo je zadarmo

Okrem samotného školného sa neplatia:

– obedy;
– exkurzie, múzeá a všetky mimoškolské aktivity;
– doprava do školy a zo školy, ak je najbližšia škola vzdialená viac ako dva kilometre;
– učebnice, všetky školské potreby, kalkulačky a dokonca aj notebooky či tablety.

Vyberanie finančných prostriedkov od rodičov na akýkoľvek účel je zakázané.

3. Individualita

Pre každé dieťa je vypracovaný individuálny plán vzdelávania a rozvoja. Individualizácia sa týka obsahu používaných učebníc, cvičení, počtu školských a domácich úloh a vyhradeného času na tieto úlohy, ako aj vyučovanej látky.

Deti robia na hodine v tej istej triede cvičenia rôznej úrovne zložitosti. A hodnotení sú podľa svojej osobnej úrovne. Ak žiak dokončí „svoje“ zadanie počiatočnej zložitosti výborne, získa „výbornú“ známku. Na druhý deň dostane ťažšiu úlohu. Ak ju nezvládnete, nič sa nestane, opäť dostane jednoduchú úlohu.

Vo fínskych školách existujú popri bežnom vzdelávaní dva jedinečné varianty vzdelávacieho procesu:

Podporné vzdelávanie „slabých“ žiakov. Vo Fínsku nie je doučovanie populárne, učitelia však dobrovoľne poskytujú pomoc naviac počas hodiny alebo po nej.

Advertisements

Nápravné vyučovanie je spojené s pretrvávajúcimi všeobecnými problémami pri učení látky, napríklad v dôsledku nepochopenia fínskeho jazyka, v ktorom sa vyučuje a ktorý nie je rodný jazyk žiaka, alebo v dôsledku ťažkostí s memorovaním, matematickými zručnosťami, ako aj asociálneho správania sa niektorých detí. Nápravné vyučovanie sa uskutočňuje v malých skupinách alebo individuálne.

4. Praktickosť

Fíni hovoria: „Buď sa pripravujeme na život, alebo na skúšky. Vyberáme si to prvé.“ Preto sa na fínskych školách neskúša. Kontrolné a priebežné testy sú na uvážení učiteľa. Pri ukončení strednej všeobecnovzdelávacej školy je povinná len jedna štandardná skúška, ale učitelia sa o jej výsledky nezaujímajú, nikomu sa za ňu nezodpovedajú a deti sa na ňu špeciálne nepripravujú: tak, ako to je, je to dobré.

V škole sa učí len to, čo je užitočné pre život. Napríklad nie je pre nás dôležité poznať zariadenie vysokej pece, a preto sa to nevyučuje. Ale tunajšie deti už od detstva vedia, čo je portfólio, zmluva, banková karta. Vedia si vypočítať percento dane z prijatého dedičstva alebo z budúceho príjmu, vytvoriť webovú stránku s vizitkou, vypočítať cenu produktu po niekoľkých zľavách alebo nakresliť „veternú ružu“.

5. Dôvera

Po prvé – k zamestnancom školy a k učiteľom: neexistuje inšpekcia ani metodici, ktorí učia ako učiť. Vzdelávací program v krajine je jednotný, ale ide len o všeobecné odporúčania a každý učiteľ používa takú metódu výučby, ktorú uzná za vhodnú.

Po druhé – dôvera k deťom: na hodinách sa môžete venovať niečomu svojmu. Ak je napríklad na hodine literatúry zaradený vzdelávací film, ale žiaka to nezaujíma, môže si čítať knihu. Predpokladá sa, že študent si sám vyberie, čo je pre neho užitočnejšie.

Advertisements

6. Dobrovoľnosť

Kto sa chce učiť, ten sa učí. Učitelia sa snažia upútať pozornosť žiaka, ale ak nemá absolútne žiadny záujem alebo schopnosť učiť sa, nasmerujú ho na povolanie, ktoré je v praxi užitočné a ktoré je „jednoduché“ a nebudú dieťa týrať „štvorkami“. Nie každý sa narodí ako konštruktér lietadiel, niekto musí vedieť aj riadiť autobusy.

Fíni vidia aj v tomto úlohu strednej školy. Zistiť, či má mladý človek pokračovať v štúdiu na vysokej škole alebo mu stačí minimálna úroveň vedomostí a je preňho lepšie ísť na odborné učilište. Treba poznamenať, že obidve cesty sú v tejto krajine rovnako cenené.

Štátny školský odborník – „učiteľ budúcnosti“, zisťuje prostredníctvom testov a rozhovorov sklony každého dieťaťa k určitému druhu činnosti.

Vo všeobecnosti je proces učenia vo fínskej škole mierny, jemný, ale to neznamená, že môžete brať školu na ľahkú váhu. Kontrola školského režimu je nevyhnutná. Všetky vymeškané hodiny budú doslova „odslúžené“. Napríklad pre žiaka 6. ročníka môže učiteľ nájsť v rozvrhu „okienko“ a poslať ho na hodinu do 2. ročníka: seď, nuď sa a premýšľaj o živote. Ak budeš mladších vyrušovať, hodina sa ti nezapočíta. Ak nesplníš úlohu stanovenú učiteľom, ak nebudeš v triede pracovať, nikto nebude volať tvojim rodičom, vyhrážať sa, urážať, odvolávať sa na mentálnu nedostatočnosť alebo lenivosť. Ak sa ani rodičia nebudú zaujímať o štúdium svojho dieťaťa, do ďalšieho ročníka len tak ľahko neprejde.

Opakovať si ročník nie je vo Fínsku hanba, najmä nie po 9. ročníku. Na dospelosť sa treba pripraviť vážne, preto majú fínske školy dodatočný (nepovinný) 10. ročník.

Advertisements

7. Samostatnosť

Fíni veria, že škola by mala naučiť dieťa to hlavné – pripraviť ho na samostatný úspešný život. Preto sa deti učia myslieť a získavať vedomosti samostatne. Učiteľ nehovorí nové témy – všetko je v knihách. Nie je dôležité zapamätať si vzorce, ale schopnosť používať príručky, texty, internet, kalkulačku – získavať potrebné zdroje na riešenie aktuálnych problémov.

Školskí pedagógovia nezasahujú ani do konfliktov žiakov, dávajú im možnosť všestranne sa pripraviť na životné situácie a rozvíjať schopnosť postarať sa o seba.

Vzdelávací proces v „rovnakých“ fínskych školách je napriek tomu organizovaný veľmi odlišne.

Kedy a koľko sa učíme?

Akademický rok sa vo Fínsku nezačína v jeden deň, ale od 8. do 16. augusta a končí sa koncom mája. V jesennom polroku sú jesenné prázdniny, ktoré trvajú 3-4 dni a potom sú 2 týždne vianočné prázdniny. V jarnom polroku je jeden týždeň voľno vo februári, ide o „lyžiarske“ prázdniny (fínske rodiny spravidla chodia spolu lyžovať) a jeden týždeň sú veľkonočné prázdniny.

Vyučovanie prebieha päť dní v týždni a existuje iba denná forma štúdia. V piatok majú deti „krátky deň“.

O čom sa učíme?

1.-2. trieda:

Študuje sa materinský (fínsky) jazyk a čítanie, matematika, prírodné vedy, náboženstvo (podľa vierovyznania) alebo porozumenie života (pre tých, ktorí sa o náboženstvo nezaujímajú), hudobná výchova, výtvarná výchova, pracovná a telesná výchova. Na jednej hodine sa môže študovať aj viac predmetov.

Advertisements

3.-6. trieda:

Začína sa výučba anglického jazyka. Vo 4. ročníku sa priberá ďalší cudzí jazyk: francúzština, švédčina, nemčina alebo ruština. Zavádzajú sa doplnkové disciplíny – predmety podľa výberu, ktoré sú v každej škole iné: strojopis, počítačová gramotnosť, práca s drevom, zborový spev. Takmer na všetkých školách sa vyučuje hra na hudobné nástroje a za 9 rokov si deti vyskúšajú všetko, od píšťalky až po kontrabas.

V 5. ročníku sa pridáva biológia, geografia, fyzika, chémia a dejepis. Od 1. do 6. ročníka učí jeden učiteľ takmer všetky predmety. Hodina telesnej výchovy – ide o akúkoľvek športovú aktivitu 1 až 3-krát týždenne podľa školy. Po hodine telesnej výchovy sa žiaci musia osprchovať. Literatúra, tak ako sme na ňu zvyknutí, sa neštuduje, ide skôr o čítanie.

Učitelia predmetov prichádzajú až v 7. ročníku.

7.-9. trieda:

Fínsky jazyk a literatúra (čítanie, miestna kultúra), švédčina, angličtina, matematika, biológia, geografia, fyzika, chémia, základy zdravia, náboženstvo (porozumenie života), hudobná výchova, výtvarná výchova, telesná výchova, voliteľné predmety a pracovná výchova, ktorá sa nedelí zvlášť „pre chlapcov“ a „pre dievčatá“. Všetci sa spoločne učia uvariť polievku a rezať pílkou. V 9. ročníku sa koná dvojtýždňové oboznamovanie sa s „pracovným životom“. Deti si nájdu ľubovoľné „pracovisko“, ktoré sa im páči a s veľkou radosťou začnú chodiť „do práce“.

Advertisements

Kto potrebuje hodnotenie?

V krajine sa používa 10-bodový systém, ale až do 7. ročníka sa uplatňuje slovné hodnotenie: priemerný, uspokojivý, dobrý, výborný. Od 1. do 3. ročníka sa známky nedávajú.

Všetky školy sú napojené na štátny elektronický systém „Wilma“, je to akýsi elektronický školský denník, do ktorého majú rodičia osobný prístupový kód. Učitelia doňho zapisujú hodnotenie, zaznamenávajú absencie, informujú o živote dieťaťa v škole; psychológ, sociálny pracovník, „učiteľ budúcnosti“ či zdravotník tiež zapisujú informácie potrebné pre rodičov.

Hodnotenie vo fínskej škole nemá žiadny hrozivý podtón a je dôležité len pre samotného žiaka. Využíva sa ako motivácia k dosiahnutiu stanoveného cieľa a na sebakontrolu, aby si žiak vedel zlepšiť svoje vedomosti, ak samozrejme chce. V žiadnom prípade nemá hodnotenie vplyv na dobré meno učiteľa, školy alebo okresu.

Drobné detaily zo života školy

1. Areál školy nie je oplotený, pri vchode nestojí vrátnik. Väčšina škôl má systém automatických zámkov na vstupných dverách a do budovy môžete vstúpiť len na základe rozvrhu.

2. Deti nemusia sedieť za písacími stolmi, môžu sedieť aj na zemi (na koberci). V niektorých školách sú triedy vybavené pohovkami a kreslami. V miestnostiach pre nižšie ročníky sú položené koberce.

3. Žiaci nenosia uniformy a neexistujú žiadne požiadavky na ich oblečenie; môžete prísť do školy aj v pyžame. Prezúvanie topánok je síce nutné, ale väčšina detí na základných a stredných školách radšej behá v ponožkách.

Advertisements

4. Za teplého počasia sa vyučovanie často koná pod holým nebom, buď priamo na tráve, alebo na špeciálne upravených lavičkách v štýle amfiteátra. Žiaci nižších ročníkov chodia cez prestávky vždy von, aj keď len na 10 minút.

5. Domáce úlohy sa dávajú len zriedkavo. Deti si musia odpočinúť. Rodičia by sa nemali s deťmi učiť; učitelia namiesto domáceho učenia odporúčajú rodinám, aby si urobili výlet do múzea, do lesa alebo na kúpalisko.

6. Žiaci nechodia „k tabuli“ a nemusia učivo prerozprávať. Učiteľ na začiatku hodiny krátko predstaví cieľ hodiny, potom chodí medzi žiakmi, pomáha im a dohliada na ich úlohy. Túto činnosť vykonáva aj asistent učiteľa (vo fínskej škole existuje takáto pozícia).

7. Do zošitov môžete písať aj ceruzkou a gumovať, koľko chcete. A nielen to, aj učiteľ môže úlohu opravovať ceruzkou!

Toto je veľmi stručný obraz fínskeho stredoškolského vzdelávania. Nie všetkým sa môže zdať správny. Fíni netvrdia, že sú dokonalí a neuspokojujú sa tým, čo dosiahli, pretože aj v tom najlepšom sa nájdu chyby. Neustále skúmajú, či ich školský systém zodpovedá zmenám v spoločnosti. V súčasnosti napríklad pripravujú reformy, ktorých cieľom je rozdeliť matematiku na algebru a geometriu a zvýšiť počet vyučovacích hodín týchto predmetov a spraviť z literatúry a spoločenských vied samostatné predmety.

Čo je ale najdôležitejšie na fínskych školách? V noci ich deti neplačú z nervového preťaženia, netúžia rýchlo dospieť, nemajú nenávisť k škole, netrápia seba a celú rodinu prípravou na skúšky. Sú spokojní, rozumní a šťastní, čítajú knihy, nemajú problém pozerať filmy bez prekladu do fínštiny, hrajú počítačové hry, jazdia na kolieskových korčuliach, bicykloch, skladajú hudbu, hrajú divadelné hry a spievajú. Tešia sa zo života. A popri tom všetkom majú čas aj na štúdium.