Tak ako to bolo v túto jasnú chladnú jeseň, tak to bolo každý večer. A každý večer sa ježko a medvieďa schádzali, raz u ježka, potom u medvieďaťa a o niečom hovorili. No a dnes ježko medvieďaťu povedal:
– Ako je dobré, že máme navzájom jeden druhého!
Malý medveď prikývol.
– Len si predstav: Že by som tu nebol, sedel by si sám a ani by si nemal s kým hovoriť.
– A kde by si bol?
– No nebol by som.
– To sa nestane, povedal medvedík.
– Aj ja si to myslím, povedal ježko. Ale ak sa jedného dňa neobjavím… Budeš sám. Čo budeš robiť?
– Pôjdem za tebou.
– Kam?
– Ako – kam? Domov. Prídem a poviem: „Je všetko ok, ježko, neprišiel si?“ A povieš …
– Je to hlúpe! Ale čo sa stane ak ma zrazu nebude?
– Ak nebudeš doma, prídem ku tebe. Pôjdem domov. Ah, si tu! A začnem …
– Čo?
– Hádaj!
– Čo mám hádať?
– Ako čo? No prečo som neurobil to, čo sme mali dohodnuté.
– Ako dohodnuté?
– Odkiaľ to mám vedieť?“ Musíš však byť u mňa alebo doma.
– Ale ak nebudem vôbec. Rozumieš?
– Potom si niekam išiel a ešte si sa nevrátil. – Budem bežať, vytrhám celý les a nájdem ťa!
– Už si presnoril celý les, povedal ježko. – Aj tak si ma nenašiel.
– Pobežím do susedného lesa!
– A ak ani tam nie?
– Obrátim všetko hore nohami a nájdem ťa!
– Ale mňa nebude. Nikde ma nebude.
– Potom, potom … Potom budem utekať na pole, povedal malý medveď. – A zakričím tam: „Jeeeeeeeeeeeeeeeež- kooooooooo!“ A ty budeš počuť a odkričíš: „Meeee-dveeee-díííííík! ..Tu.
– Nie, povedal ježko. – Ani trochu. Rozumieš?
– Čo ťa trápi? – nahneval sa medvedík. Ak nie je teba, tak ani mňa nebude. Chápeš?
***
– Určite to budeš počuť? Si si istý? opýtal sa medvedík. Ježko prikývol.
– Určite k tebe prídem, nech sa stane čokoľvek. Vždy budem po tvojom boku.
Ježko sa nenápadne pozrel na medveďa a mlčal.
– No a prečo mlčíš?
– Lebo ti verím, povedal ježko.