Esej o skutočnej žene – o žene, ktorá pohltila najcennejšie zo svojich skúseností a chýb. Preto sa teraz nezaoberá maličkosťami a oceňuje to, na čom skutočne záleží.
Existujú ženy, ktoré sa neboja. Pre ktoré je príliš neskoro na to aby sa báli. Niektoré sa boja, že sa partnerovi niečo nebude páčiť, že sa nezhodnú. Boja sa, že nebudú mať čas, že nebudú vedieť piecť, variť. Nakresliť správne šípky.
Nemajú však strach opýtať sa znova. Vyzerá to smiešne. V lete majú čo nosiť. Aj na jeseň. To pre ne nie je žiadny problém. V ich živote je menej medzier. Už sa nevydesia keď všetko nejde priamočiaro. Čo to môže byť aj krivé. Vedia, že ich krása je vo vnútri. Neboja sa potopiť. Pretože už dlho žijú v hĺbkach. Neváhajú si poplakať. Zo smútku ale aj od radosti. Taktiež vedia, ako a čomu sa smiať.
Je príliš neskoro na to, aby sa báli šedivých vlasov. Vrások. Nie sú prvé ani posledné. Všetko vychádza z úsmevu. Je príliš neskoro na to, aby sa báli toho, čo si myslia druhí. Kolegovia. Svokra. Ľudia.
Už sa o to nezaujímajú. A je to rafinovaný postoj. S alebo bez lepku. Jedia, čo chcú. V noci sa neboja. A vôbec sa nehanbia. Vedia, že fajčenie a pitie nie je škodlivé. Škodlivé je – nedýchať. Nechcieť.
Je im to jedno či prišiel o 18:30 alebo 21:00. Ak miluje. Netreba sa náhliť. Hlavná vec je, že už je tu. Už sa neboja byť samé. Dokážu nevidieť toho, kto si ich nevšíma. Odsťahujú sa od toho, kto ich odpudzuje.
Majú čo povedať. Majú o čom mlčať.
Majú sa za čo modliť. Majú všetko od srdca. Sú to také ventily. Nemajú strach urobiť sa hlúpou, tlstou, chudou. Už dávno prestali ,,vyzerať“. A na oplátku začali ,,byť“.
Neboja sa robiť to, čo majú radi. Milovať toho, kto miluje ich. Spať s niekým, vedľa koho sa nedá zaspať. Aj keď to naozaj chce.
Nebojí sa hovoriť priamo. Nepodvádza. Nevykrúca. Seba. Kučery. Ale drží chrbát stále rovno. Na bláznov sa pozerá cez prsty. Vypočuje si ticho.
Horká čokoláda je pre ne sladká. Vedia, ako si vážiť čas. Ráno. Deň. Noc. Dcéry do ničoho nenútia. Syna nepoučujú. Sú zaneprázdnené. Dokážu byť samé so sebou. Samé.
Už viac neobviňujú otca. Milujú mamu. Nemajú strach zomrieť. Pretože žijú.
Jednoducho existujú ženy, pre ktoré je už neskoro, báť sa.