Pre nás rodičov je také prirodzené starať sa o svoje deti, chrániť ich pred ťažkosťami – na tie ešte majú čas, myslíme si. Nechceme ich strašiť pred „radosťami“ tvrdej reality.
Avšak sú aj také mamy a otcovia, ktorí imunizujú svoje deti ešte pred ich vstupom do dospelosti a „nazývajú veci pravými menami“ ešte v čase dospievania svojho dieťaťa. Nevieme, do ktorého tábora patríte vy. Ak si myslíte, že pravdu majú rodičia z druhej skupiny, zrejme oceníte rady v dosť drsnom liste, ktorý napísala matka svojej dospievajúcej dcére.
1. O tri roky ťa môžem vyhodiť z domu.
Znie to desivo, však? Ale aj tak. V osemnástich budeš mať dve možnosti. Pôjdeš na univerzitu a ja ťa budem podporovať, ako najlepšie budem vedieť, kým ju nedokončíš, alebo kým si nenájdeš prácu. Alebo sa môžeš na štúdium vykašľať (a ja ťa za to nikdy nebudem odsudzovať) a ísť pracovať. A budeš sa sama starať o svoje potreby. Nebudem živiť viac ako 18-ročné dievča, ktoré neštuduje, pretože to nepovažujem za správne. Takže máš tri roky na to, aby si si vybrala…
Áno, už sme zvážili prestavbu bytu. Z tvojej izby bude naša spálňa.
2. Si nádherná. Si krásna. Si veľmi múdra. Si oveľa lepšia ako ja. Si úžasná.
Poznám ťa už 15 rokov a si oveľa lepšia, než som si kedy dokázala predstaviť v mojich najodvážnejších snoch. Ak to niekto nechápe, je to jeho problém. No a trochu aj tvojho otca, ale ten dokáže raz-dva kohokoľvek uzemniť, takže sa nebojím.
3. Nie som pre teba vzorom.
Si úplne iná, samostatná osobnosť, nemusí sa ti páčiť to, čo sa páči mne. Máš plné právo popierať moju autoritu a kašľať na moje hodnoty. Ale je tu jedna vec: za svoje rozhodnutia budeš zodpovedná ty sama.
4. Si slobodná. Nič od teba neočakávam.
Môžeš ísť robiť upratovačku, manikérku, zámočníčku, sústružníčku, môžeš byť žena v domácnosti, obchodná analytička, vedúca kancelárie alebo pokladníčka. Je vylúčené, aby som zasahovala do tvojej voľby životnej cesty. Ale nezabudni si znovu prečítať prvý bod.
5. Nič mi nedlžíš. Nevychovala som ťa, aby si mi bola dlžná.
Nečakám, že mi v starobe podáš pohár vody, do pekla s ním. Nerátam s tým, že mi zabezpečíš príjemnú starobu, nesnívam o tvojich nobelovkách. Máš právo vybrať si, čo je pre teba dôležité a cenné. Alebo nechať všetko, nech ide samospádom. Je to tvoj život a tvoja voľba.
6. Máš domov.
Nech by sa čokoľvek stalo v tvojom živote, budem tu pre teba, ak to budeš potrebovať. Budem ťa podporovať, budem s tebou súcitiť a pokúsim sa ti pomôcť, ak ma o to požiadaš. Nebudem však sama zasahovať.
7. Mám svoj vlastný život.
Nie som povinná pribehnúť na pomoc pri prvom zapískaní, vzdať sa kvôli tebe svojich vecí, obetovať svoje pohodlie pre tvoje. MÔŽEM. Ale NEMUSÍM.
8. Máš svoj vlastný život.
O tom, koho si vezmeš, či budeš mať deti, či sa staneš lesbičkou, sa vždy rozhodneš sama. Moje názory, moje politické presvedčenie, moje životné postoje by ťa nemali nijako ovplyvňovať. Môžeš robiť to, čo ti káže tvoje srdce, svedomie a vlastné záujmy. Preto ma nestratíš, neprestaneš byť mojou dcérou, nestaneš sa persónou non grata.
9. Nikto ti nechce škodiť.
Nie je ľahké to pochopiť, ale je to pravda: každý myslí len na seba. Ja tiež. Každý sa v akejkoľvek situácii správa tak, ako považuje za správne. Žiaden (duševne zdravý) človek si úmyselne nezhoršuje svoj život. Koná tak, ako je to z jeho pohľadu pre neho najlepšie. Nič viac. Len pohľady ľudí na svet sú odlišné.
10. Svet nie je spravodlivý.
Neexistujú zaručené spôsoby, ako dosiahnuť úspech, ani ako sa vyhnúť neúspechu. Tento svet nemáš pod kontrolou. Môžeš urobiť všetko správne a skončiť v prdeli. Môžeš pokaziť všetko na svete a skončiť na vrchole. Jediné, o čo sa musíš starať, je čestnosť. Neklam sama seba. Nauč sa porozumieť sama sebe. Uvedomuj si svoje skutočné potreby a pocity. A premýšľaj o tom, čo je pre teba najlepšie.
11. Tvoje „dobre“ bude takmer vždy znamenať „zle“ pre niekoho iného.
Zaujmeš miesto niekoho iného v inštitúcii alebo pri pokladni. Budeš chodiť s životnou láskou niekoho iného alebo sedieť na cudzom obľúbenom mieste v kine. Netráp sa tým. Tvoje „zle“ bude vždy znamenať „dobre“ pre niekoho iného, takže ste si kvit.
12. Na 100 % môžeš dôverovať len sebe.
Nie, ani mne nie. Ani ja neviem, čo sa odohráva v tvojej hlave. Určite nehovoríš všetko, niečo skrývaš a zatajuješ. Viem to, aj ja to robím. Aj ja mám matku. Lenže ty o sebe vieš VŠETKO. Len ty vieš, čoho si schopná.
13. Neprenášaj zodpovednosť na iných.
Od svojich 18 rokov si zodpovedná za svoj život len ty sama. Nemá to nič spoločné s „tou mrchou“ alebo „tým blbcom“. Priveď na svet deti, ak ich dokážeš sama vychovať. Pusti sa do projektu, ak ho dokážeš zvládnuť bez svojich kolegov. Emigruj, ak môžeš byť sama v cudzej krajine. SAMA. Ak budeš mať šťastie a budeš mať pomocníkov, príbuzných a priateľov, bude ti ľahšie. Ale oni nie sú POVINNÍ ti pomáhať. Nespoliehaj sa na nich.
14. Spočítaj si všetko. Každý čin má svoje dôsledky.
Možno nedokážeš všetko predvídať. Skús si však urobiť maximálny výpočet. Čím lepšie si premyslíš jednotlivé možnosti, tým rozumnejšie sa budeš správať.
15. Nepočúvaj ma.
Napísala som 14 bodov, ktoré by podľa mňa mohli zlepšiť tvoj život. Ale ty nie si ja (a o tom bol mimochodom samostatný bod). Neporovnávaj. Nenapodobňuj. Choď a ži svoj život. Neporodila som ťa preto, aby si bola mojou dcérou. Chcela som priviesť na svet človeka, ktorý v ňom bude žiť svoj vlastný život. Tak choď a ži ho.
15а. Len sa potom nesťažuj.
15b. A nevypínaj si telefón. Bojím sa o teba.
Tento list je osobným pohľadom konkrétnej mamy, aj keď je nám všetkým prekvapivo blízky.