Veľká láska prichádza po veľkom omyle


„Je možné, že naše chyby vytvárajú náš osud,“ povedala Carrie Bradshaw. Asi sa musíme najprv rozbiť na kúsky, aby z nás bol zasa celok.

Najhorší druh lásky je, keď si robíme veľké nádeje, investujeme do nej veľa energie a nakoniec si uvedomíme, že všetko bolo zbytočné. Srdce sa rozbije na milión kúskov a my sa pýtame samých seba, prečo to nevyšlo. Áno, v láske často robíme chyby.

Ľudí si vyberáme na základe tých lekcií, ktoré sa musí naučiť naša duša. Nie je ľahké sa zmeniť, nemôžeme otvoriť mozog a napraviť, čo je pokazené. Zmeníme sa len vtedy, keď zostaneme sami s naším smútkom.

Možno to nie je ani tak chyba, ako skôr potreba lepšie pochopiť, kto sme, ako milujeme a čo od lásky potrebujeme.

Potrebujeme prežiť veľké sklamanie, ktoré nás priblíži k Láske svojho života. Musíme sa rozbiť na kúsky, aby sme zistili, ako sa môžeme zase „poskladať“.

Najväčšou chybou býva vzťah, ktorý sme nemali vôbec začať, alebo sme z neho mali odísť oveľa skôr. Ale neurobili sme to, nie preto, že by táto láska bola naším osudom. Ale preto, že bez nej by sme nikdy nepochopili, čo je skutočná láska.

Vždy sa môžeme rozhodnúť, či vo vzťahu zostaneme. Je to neustály boj charakterov a ideálov. Nech by sme akokoľvek dúfali, že tentoraz to dopadne inak, tak nedopadne.

Pretože nám to nie je súdené

Náš omyl ma zvyčajne trpký koniec, zvyčajne katastrofálne ťažký. Má za cieľ rozbiť nás na márne kúsky a spochybniť naše predstavy o láske.

Musíme si klásť otázky, čo sa pokazilo a čo pre nás znamená láska. A to sa nestane zo dňa na deň, nejaký čas to potrvá, kým si uvedomíme pravdu a prestaneme sa pred ňou skrývať.

Je to stav, keď si už vieme, že môžeme niekomu dať svoju lásku, ale môžeme aj odísť so vztýčenou hlavou a s istotou, že si nájdeme niekoho, kto je nás viac hodný.

Pretože Láska nášho života na nás čaká a keď sa s ňou stretneme, nebudeme sa už pýtať, prečo sme museli prejsť toľkým utrpením z lásky.

Táto láska príde, keď konečne uveríme, že si zaslúžime to, po čom túžime. Bude to úplne iné. Pretože aj my, po tom, čo sme prešli bolestným rozchodom, budeme k nej mať iný postoj.

Budeme hľadať pokoj a pohodu, nie vášeň a oheň. Nepotrpíme si na zovňajšku, ale budeme si všímať energiu, ktorú tento človek vnáša do nášho života.

Pomaly si začneme uvedomovať, že nezáleží na tom, kto je ten človek, ale akého človeka v nás prebudí. Láska by nás mala robiť lepšími. Mala by nás inšpirovať.

A vtedy si uvedomíme, že najväčší omyl nášho života bol hviezdou, ktorá nás doviedla k najväčšej Láske nášho života.