Prečo nás opúšťajú tí, ktorým sme v ťažkých časoch pomohli?


Stáva sa to: pomohli ste inej osobe. Zachránili ste ju v najtemnejších a beznádejných obdobiach jej života. Možno prežívala stratu alebo vážne ochorenie, možno prišla o svoj majetok, postavenie, možno ju vyhodili z práce alebo mala dlhy, či trela chudobu. A keby nebolo vás, zomrela by. Alebo by zostala na samom dne…

A tak ste túto osobu zachránili a podporovali. Celé jej ťažké obdobie ste boli nablízku. Človek sa postavil na nohy, uzdravil sa, situácia sa zlepšila, prišli peniaze … Vzťah medzi vami sa ale začal strácať. Odišiel od vás. Alebo sa začal vyhýbať komunikácii s vami. Otŕčal nad vami nos, ako hovoria ľudia. Ak ste mu volali alebo písali, neozval sa vám. Alebo vôbec neodpovedal. Alebo na ulici predstieral, že si vás nevšimol. Vzťah sa ochladil a vyparil. A vy neviete čo sa stalo? Koniec koncov, zachránili ste človeka, vyliečili ho z problémov a utrpenia!

Advertisements

Ale čo sa stalo: boli ste jeho liekom. Obväzy a vata na ošetrenie rán. Tablety na zmiernenie bolesti. Človek sa vďaka vám liečil, to je všetko. A keď sa uzdravil, vyhodil obväzy a nepotrebné tabletky, ktoré mu pripomínali to zlé, ale kto si chce zlé zapamätať? Pripomínate nejakej osobe zlé obdobie, úzkosť a poníženie. Už z vás nemá žiadny osoh, všetko je už dobré.

Ochladenie prichádza z dvoch dôvodov: už nie ste dobrí. Žiadne použitie. Rovnako ako liek, po uzdravení. A druhý dôvod: pripomínate zlý čas a znižujete tým svoju sebaúctu. V pamäti takejto osoby ste spájaní so zlými udalosťami. Takže zotavený pacient psychiatra alebo venerológa sa pri stretnutí s lekárom presúva na druhú stranu ulice – aby nedošlo k pozdravu. …
Robia to nie veľmi ušľachtilí a slušní ľudia. Ľudia, ktorí majú tendenciu využívať druhých, keď potrebujú lieky, prístrešie a pomoc. Ak sa človek dištancuje – dobre, aspoň je jasný dôvod. A je jasné, prečo bol vtedy v núdzi. A prečo mu okrem vás nikto nechcel pomôcť. Teraz už ani vy nechcete. Najskôr ukrátil samého seba. Vás odmenil život. Nemali by ste byť príliš smutní …