Ak ste dobrý človek vo svojej podstate, potom iste viete Zlaté pravidlo: «Nerob dobro — nezískaš zlo». Bohužiaľ, funguje to takmer vždy, ale prečo sa tak stáva? Ak túto otázku ste aspoň jeden raz mali vo vašej hlave, tak naliehavo radím, aby ste si prečítali toto podobenstvo, v ňom nájdete odpoveď, a čo je najdôležitejšie pochopíte, ako žiť s nespravodlivosťou sveta.
Jedného dňa k starému mudrcovi zaklopala na dvere mladá neznáma žena, ktorá plačúc povedala starcovi svoj príbeh.
— Neviem, ako mám žiť ďalej… — s rozochvením v hlase povedala. — Celý môj život som sa správala s ľuďmi tak, ako by som chcela, aby oni sa správali so mnou, bola som úprimná s nimi a odhaľovala som im dušu… Podľa možnosti som sa snažila urobiť všetkým dobro neočakávajúc nič za toto, pomáhala som ako som mohla. Ja som naozaj toto všetko robila zadarmo, ale namiesto som dostávala zlo a výsmechy. Bolí ma to a ja som sa už unavila… Úpenlivo prosím, povedzte, ako mám byť?
Mudrc trpezlivo vypočul a potom dal mladej žene radu:
— Vyzleč sa dohola a prejdi sa úplne nahá ulicami mesta, — kľudne povedal starec.
— Prepáčte, ale som ešte neklesla do takéto… Asi ste sa zbláznili alebo žartujete! Keby som urobila takéto, potom neviem, čo očakávať od okoloidúcich… Tak ešte niekto ma zneuctí…
Mudrc zrazu vstal, otvoril dvere a dať na stôl zrkadlo.
— Hanbíš sa vyjsť vonku nahou, ale z nejakého dôvodu nehanbíš sa ísť po svetu s obnaženou dušou, otvorenou ako tieto dvere, dokorán. Nechať vojsť všetkých, kto chce. Tvoja duša – to je zrkadlo, práve preto my všetci vidíme odraz samých seba v iných ľuďoch. Ich duša je plná zla a nedostatkov — práve takýto škaredý obraz oni vidia, kedy sa pozerajú do tvojej čistej duše. Chýba im sila a odvaha priznať, že ty si lepšia než oni, a zmeniť sa. Bohužiaľ, to je osud len naozaj odvážnych…
— Čo mám vtedy robiť? Ako môžem zmeniť túto situáciu, ak odo mňa v skutočnosti nič nezávisí? — spýtala sa krásavica.
— Poď so mnou, ukážem ti niečo… Pozri sa, toto je moja záhrada. Už mnoho rokov polievam tieto nebývalej krásy kvety a starám sa o ne. Priznám sa úprimne, ani raz som nevidel ako rozkvitajú puky týchto kvetov. Všetko, čo som mohol vidieť, — to krásne rozpuklé kvety, ktoré lákajú svojou krásou a voňavou arómou.
Dieťa, uč sa u prírody. Pozri sa na tieto nádherné kvety a rob ako ony, — otváraj svoje srdce pred ľuďmi opatrne, aby nikto toto ani nevšimol. Odhaľuj dušu dobrým ľuďom. Odchádzaj od tých, kto odtŕha tvoje lupienky, hádže pod nohy a šľapaje. Tieto buriny ešte nedorástli k tebe, preto ničím im nepomôžeš. V tebe budú vidieť iba škaredý odraz seba.