Nedávno mi jeden muž povedal: „Mimochodom, som ženatý, ale medzi mnou a manželkou nič nie je. Len spolu žijeme a máme dve malé deti“.
A ja mu späť: „Keď sa rozvedieš a budeš žiť sám, tak mi zavolaj. Dovtedy sa neobťažuj“.
A on hneď nato: „Vieš, žena mi musí najskôr dokázať, že je hodná toho, aby som kvôli nej všetko opustil „. Tak som sa rozosmiala, až som zalapala po dychu“.
Ešte dodal: „Také tvrdohlavé a neoblomné ženy ako ty nakoniec zostanú samé“.
Alebo toto (niektorí muži radi hovoria): „Dúfam, že nemáte prehnané požiadavky na muža?“ a potmehúdsky sa pozerá na fľašu vína a šalát z darov mora, ktorý objednal.
Nie sú to príliš prehnané požiadavky? Čo to znamená? Ak chlap v noci nechrápe a nepocikáva sa, tak vyhovuje? Hlavne aby bol v dome chlap? Pracujem od svojich 13 rokov a vychoval ma môj otec, Gruzínec. Aké by som mohla mať požiadavky? „Prehnané“, odpovedám a pýtam si účet od čašníka. Našpúli pery, oduje sa a začne ma urážať.
Odkiaľ sa len berú títo princovia na hrášku? Všetci sú takí zraniteľní, takí presvedčení, že ak si žena chce založiť rodinu, rozhodne sa pre prvého chlapa, ktorého stretne. Vážení, tie časy sú už dávno preč. Dnes sa žena (dospelá, zdravá žena) netúži vydať za každú cenu a za hocikoho. Môže mať zaujímavý život aj bez sobášneho listu. Samozrejme každá dospelá, zdravá žena chce mať rodinu (manžela, deti, domov), ale všetkým je už dávno jasné (poznáme milión takých príbehov), že uzavretie manželstva kvôli manželstvu, kvôli sebauspokojeniu či kvôli dobrému bodu v očiach verejnosti by spravilo zo života ženy väčšie peklo, ako keby nemala vedľa seba žiadneho stáleho partnera. Každá dospelá, zdravá žena sa chce vydať a mať deti s rovnako dospelým, zdravým mužom, ktorý nemá v pláne vtiahnuť vás do svojich sietí, páchať na vás násilie, či o všetko vás obrať (pravda, sú aj také ženy, ale ja hovorím o zdravej, dospelej žene). Nejde o ľahké ženáy, ktoré zvodne prevracajú očami a používajú manipulatívne ženské triky, aby lapili muža do siete. Všetci vieme, že zviesť či zlákať (ženu aj muža) nie je ťažké. Lenže toto manipulatívne flirtovanie, ktoré sa tak často používa na prvých schôdzkach, je podvod, ktorý sa prevalí s nástupom bežných problémov v spolužití. Ste na to pripravení?
Často počúvam podobné variácie typu: „Ešte si nestretla toho pravého muža. Keď ho stretneš, všetko pôjde ako po masle“. Možno áno, ale ja neverím teórii, že existuje ten pravý alebo spriaznená duša, že existuje jednoduchý a ľahký život „ako po masle“. Verím v zdravých dospelých ľudí. A čo chcú zdraví dospelí ľudia?
Pred dvanástimi rokmi som ležala na operačnom stole, blúznila som z anestézie a recitovala som záverečný monológ Tatiany z Eugena Onegina, zatiaľ čo lekár zo mňa vyťahoval kúsky skla. Ešte pred hodinou ma mama plieskala po tvári, lebo som strácala vedomie. Nepamätám si bolesť, ale doteraz si pamätám absolútny pocit ľahkosti a príjemnej ničoty, akoby sa moje telo zmenilo na oblak. Zavrela som oči a povedala som mame, že odchádzam (vtedy som si bola istá, že je koniec). Niekedy mám skraty a trápim sa pre hlúposti, ale vždy, keď sa pozriem na svoje tetovanie s pierkom, spomeniem si na tú ľahkosť. Na to, ako ľahko môžeme prísť o život.
Celý život som sa snažila pochopiť iných ľudí a často na vlastnú škodu. Ukázalo sa však, že je to úplná strata času, ktorého aj tak máme všetci málo. Každý deň stretávam ľudí (mnohí z nich jazdia v luxusných autách a nosia drahé oblečenie), ktorí si sami ktovie čo navymýšľajú a hrajú tieto lacné genderové hry. Možno je to naozaj zábava a svet je tak stvorený a iba ja niečomu nerozumiem. Ale už ma to vôbec nezaujíma. Tu sú vaše perly, tu sú vaše svine. Choďte do čerta, všetci zraniteľní a nároční. Svet je neskutočne veľký a zaujímavý. Je toľko iných krajín, miest, projektov, filmov, kníh, západov a východov slnka, jedla! Len žiť, len čo najdlhšie žiť! A ja by som chcela pomôcť tým, čo chcú naozaj žiť a nie sa donekonečna hrať na svojom pieskovisku.
Aké požiadavky mám na muža? Len jednu jedinú: aby chcel naozaj žiť a netrápil svojimi komplexami svoj mozog, seba a svojich blízkych. Chcem žiť a užívať si svet, nie vychovávať chlapca s topánkami veľkosti 44.