Každá osoba má tendenciu uraziť sa. Dokonca aj dnes niekto vám cestou do práce náhodou šliapol na nohu a neospravedlnil sa. Urazíte sa? Samozrejme! Alebo deň predtým váš milovaný partner povedal alebo urobil niečo zlé. Nahneváte sa? Jasnačka! Alebo vy sami premýšľate, pijete horúcu kávu a oblejete sa. A nahneváte sa: sami na seba, na kávu a na celý svet. No smola …
Napriek tomu, že pocit zlosti je veľmi častý a každý človek ho zažíva pravidelne, je potrebné porozumieť jeho škodlivosti a mať ho v živote čo najmenej.. Odkiaľ pochádza tento pocit a prečo to má na človeka taký vplyv?
Je možné niekoho niečím neuraziť!
Samotný človek sa rozhodne, či sa urazí alebo nie. Vo väčšine prípadov sa, samozrejme, urazí: ako inak by aj mohol vnímať neférovú poznámku šéfa, ako inak by mal reagovať na odchod milovaného človeka, ktorý je podľa názoru iných menejcenným, ako inak by ukázal svetu svoju nespokojnosť so životnou úrovňou?
Dospelí, keď sú nahnevaní, vyzerajú smiešne a podobne ako batoľatá, si vynucujú pozornosť. Nie cez slzy ale inak.
Čo môže človek dosiahnuť, kto už prekročil tento vek, ale neprestal sa hnevať či odôvodnene alebo bez dôvodu, navyše je vážne urazený a verí, že tento pocit mu nejako v živote pomôže?
1. Nechápe tomu, že zlosť je deštruktívny pocit, ktorý brzdí rozvoj jeho osobnosti. Urazení ľudia nikdy neuspejú v žiadnej oblasti života.
2. Ak dovolíte aby sa hnev usadil vo vašej duši, stane sa hlavným pocitom, ktorý nedovolí rozvíjať iné pocity. Začne v zárodku ničiť aj tie najušľachtilejšie impulzy a činy potrebné pre osobný rast.
3. Zlosť je hlavnou brzdou pri dosahovaní cieľov.
Zlosť je príčinou chorôb, ktoré sa vyskytujú vo fyzickej rovine.
Uvedomujete si aké je to vážne?!
Základom každého rozhorčenia sú neopodstatnené očakávania a nenaplnené túžby.
Pri komunikácii s blízkymi ľuďmi, ktorým nie ste ľahostajní a stále od nich niečo očakávate, napr. že mama kúpi bábiku (lenže ona ju nekúpi); že môj priateľ dnes odíde z práce skôr, a pôjdeme do kaviarne (lenže neodíde a po mňa nepríde); že moje dieťa sa dokonale naučí angličtinu a nastúpi na najlepšiu fakultu najprestížnejšej univerzity (no nenaučilo sa, nenastúpilo tam – spravidla najradšej lieči zvieratá). A tak ďalej. Hnev a rozhorčenie vychádza prakticky z vašej fantázie, výčitky padajú na hlavu vašich blízkych, podobne ako sa v sýpke sype obilie a nerozumejú tomu, čo je za problém, a začnú sa považovať za vinného za váš vymyslený „smútok“.
Hnev teda ničí nielen vás, ale spôsobuje aj deštruktívne pocity vašim príbuzným.
Aby tento problém nezničil váš svet, vaše plány, osobnosť, musíte sa naučiť, ako premeniť tento negatívny pocit na pozitívnu energiu úspechu a rozvoja:
1. Pustite hnev z hlavy, osloboďte sa od neho. Ak vás urazí určitá osoba alebo ľudia, odpustite im a akýmkoľvek možným spôsobom im dajte vedieť, že sa nehneváte, ale považujte ich za učiteľov vo svojom živote: napíšte im, pošlite SMS, zavolajte im. Ak vás nechcú vidieť a počuť, použite vizualizačnú metódu – veľmi živo a jasne si predstavte osobu, ktorej odpúšťate, a so všetkou úprimnosťou a láskou vyslovte odpustenie. Zbohom nie len formálne ale z celého srdca.
2. Snažte sa nepúšťať si hnev hlboko do duše. Vyhnite sa nepríjemným situáciám a nepríjemným ľuďom. Pamätajte, že urážliví a agresívni ľudia sú energetickými upírmi a svojím hnevom vás vyprovokujú, aby ste sa dostali do konfliktu, aby z vás vysali čerstvú energiu. Nedávajte im takúto šancu.
3. Nerobte unáhlené rozhodnutia, aby ste dosiahli svoje ciele. Ak si do hlavy vezmete nejakú túžbu (zbohatnúť, milovať), snažte sa priblížiť k nej veľmi opatrne. Nestrácajte čas zbytočnými urážkami (dnes to nevyšlo), ale postupne prichádzajte do rezonancie s touto túžbou, preukazujúc pokoj a nie neprimeraný záujem (ak to nedostanem, nebudem môcť žiť).
Výsledkom je, že človek chápe, že nedosiahol svoj cieľ, je sklamaný, obviňuje sám seba, vesmír, ktorý mu údajne nepomohol, a prestane konať, čo znamená, že sa prestal rozvíjať..
4. Prestaňte očakávať od ľudí vo vašom okolí model správania, ktorý chcete, niektoré pozitívne zmeny vo vašom okolí prídu časom, nezabudnite, že vesmír funguje podľa princípu „Nikto nie je nikomu nič dlžný“.
Hnev je dôsledkom pýchy a neschopnosti komunikovať. Sebaklam spôsobí, že človek vníma seba milovaného ako super-bytosť: Som najkrajší, som najchytrejší, som najúspešnejší. Ale vesmír a ostatní ľudia ho vnímajú opačne. Jeho milovaná dievčina ho zanechá kvôli inému, pretože v tejto osobe nenájde pre ňu nič zaujímavé. ,,Super-bytosť“ nechápe, prečo aj keď je tak ideálna, podceňujú ju a začína sa chrániť pred svetom urážkou.
Ale aj najviac nakazený človek s márnosťou a zlosťou môže zmeniť svoje deštruktívne emócie na tvorivú energiu. Všetko je upravené prostredníctvom úprimného odpustenia.
Odpustite ostatným, odpustite každému, kto je ďaleko alebo blízko, každému, kto žije, a kto už nie je pri vás, ak vás niečím urazil.
Ale hlavne si odpustite vy sami!
Podľa štatistík väčšina ľudí svoj hnev skrývala: mohli niečo urobiť, ale neurobili to, mohli povedať, ale nič nepovedali, ak by som konal inak, teraz by bolo všetko inak. Nezhromažďujte v sebe hnev a ak ste ho už nahromadili, je vo vašej moci zmeniť to rýchlo na energiu pre váš vlastný rozvoj a osobný rast. Nikdy, v žiadnom veku, nie je príliš neskoro povedať: „Mýlil som sa, ale odpúšťam si a dovoľujem si dosiahnuť ciele, ktoré si zaslúžim!“