Vašou hlavou prioritou by malo byť šťastné dieťa, nie poslušné dieťa.
Väčšina rodičov sa tak veľmi stará o svoje dieťa, že im nedovolí spadnúť a mať vlastnú hrču na hlave. Zasahujú do ich života a sú príliš aktívni pri ich ochrane pred možnými problémami vo svete okolo nich.
Jedným z hlavných pravidiel výchovy je: „Pripravte svoje dieťa na cestu, ale nechajte mu príležitosť, aby po nej kráčalo samé.“
Chyba č. 10: Rozmaznávanie detí
Väčšina z nás sa snaží byť dokonalými rodičmi. Naše deti žijú v oveľa lepších podmienkach, ako sme v ich veku žili my. Našim deťom vychádzame v ústrety v každom smere – chceš, novú hračku? Nech sa páči. Dáš si ďalšiu čokoládu? Tu je, vezmi si. Problém je však v tom, že deti si začínajú myslieť, že sa okolo nich točí celý svet. A nabudúce, keď naše dieťa nedostane to, čo chce, rozzúri sa. Oveľa viac ako susedný chlapec, ktorého tak nečičíkajú.
Nemali by sme sa svojim deťom klaňať. Mali by sme ich milovať. Pre nás sú stredobodom vesmíru, ale sami seba by tak vnímať nemali. Inak vyrastú a budú sebecké. Keď nedostanú tu a teraz, to čo chcú, je to v poriadku.
Chyba č. 9: Myslieť si, že vaše deti sú ideálne
Špecialisti pracujúci s deťmi hovoria, že mnohí rodičia sú absolútne nepripravení na prijatie negatívnej odozvy vo vzťahu k ich potomkom. Akonáhle ich niekto kritizuje, okamžite narazia na vlnu odmietnutia alebo dokonca agresie zo strany rodičov. Niekedy musíme zasiahnuť čo najrýchlejšie, aby sa situácia nevymkla spod kontroly. Ak nám učitelia zo školy povedia, že naše dieťa sa správa zle k spolužiakom a uráža ich, musíme vyvodiť dôsledky voči dieťaťu, nie voči učiteľovi.
Chyba číslo 8: Deti sú celý náš život
Sme hrdí na naše deti. Keď dosiahnu niečo dôležité, sme šťastnejší, ako keby to boli naše vlastné úspechy. Všetko by však malo mať určitú mieru. Musíme mať svoj vlastný život a svoje vlastné úspechy. Deti potrebujú správny vzor. Staňme sa ním. Ak chceme, aby naše dieťa prežilo plnohodnotný život, musíme ho žiť tiež!
Chyba číslo 7: Robiť za dieťa všetky rozhodnutia
Všetci samozrejme chceme, aby naše dieťa neprišlo na zlé chodníčky a nepokazilo si povesť. Chceme, aby nás ospevovalo a rešpektovalo za to, že mu chceme zabezpečiť lepší život. Problém je však v tom, že také dieťa nevie samostatne myslieť. Spadá do jedného z dvoch extrémov: buď nemôže urobiť ani najmenšie rozhodnutie bez našej prítomnosti, alebo začne zabúdať na tolerantnosť k okoliu a ostatným. Nerozhodujme za naše dieťa, kým by malo byť. Toto nie je z našej strany prejav lásky, ktorý by dieťa potrebovalo.
Chyba číslo 6: Konkurenčné vzdelávanie
Každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo lepšie ako ostatné. Učilo sa lepšie, dokázalo predviesť najlepšie športové výsledky. Mnohí si na tom veľmi zakladajú, takže ich dieťa začne vidieť celý svoj život ako jedno nekonečné porovnávanie sa. Náš život však nie je len pot a boj. Život je tiež radosťou z realizácie súčasného okamihu. Urobíme lepšie, ak sa pokúsime vzbudiť vo svojom dieťati myšlienku, že víťazstvo za každú cenu nie je jediné, na čom záleží. Človek sa nehodnotí na základe víťazstva, ale podľa jeho charakteru.
Chyba č. 5: Zbavovať ich detstva
Čím šťastnejšie bude detstvo vášho dieťaťa, tým šťastnejší človek z neho vyrastie. Tieto tvrdenia sú vedecky podložené. Najbežnejším spôsobom, ako dieťa pripravíme o detstvo je, že ho zaťažíme školskými úlohami, hodinami v hudobnej škole, štúdiom cudzích jazykov, športom atď. A tiež chceme, aby nám deti pomáhali s domácimi prácami. Zároveň by sme však nemali zabudnúť na to, že každý by mal mať právo na detstvo.
Chyba č. 4: Chcieť mať „správne“ a nie „skutočné“ dieťa
Deťom plánujeme budúcnosť už keď sú v lone. Snívame o tom, že budú rásť a dosiahnu viac ako my. Iróniou však je, že nemôžeme získať ideálne dieťa, o ktorom snívame. Dostaneme túto jedinú možnú osobu, ktorá by sa mohla narodiť práve nám. Nesnažme sa v ňom zmeniť to, čo sa nám nepáči. Nenúťme ho, aby sa stal tým, čo bol našich snoch. Nech sa stane tým, čím sa chce stať.
Chyba č. 3: Zabudnúť na to, že činy sú dôležitejšie ako slová
Všetci chceme byť pre naše deti dokonalí. Je všeobecne známe, že ak má z dieťaťa vyrásť inteligentný a láskavý človek, musíme mu ísť príkladom. Ale väčšina z nás akosi zabúda, že morálna výučba funguje iba v jednom prípade a to, ak ju sami dodržiavame.
Preto, keď nabudúce budeme hrešiť svoje dieťa, že je k ostatným neúctivé, opýtajme sa sami seba či nedávame dieťaťu negatívny príklad!
Chyba č. 2: Posudzovať rodičov podľa ich detí
Keď niekde stretneme nevychované dieťa, automaticky si začneme myslieť, že má mizerných rodičov. Nie je to však vždy tak. Neexistujú dokonalí dospelí ani vymodelované deti. Na svete nie je nič dokonalé avšak ani nič beznádejné. Nikdy nevieme, koľko ďalších rodičov sa strachuje o svoje deti. Preto by sme ich nemali súdiť.
Chyba č. 1: Podceňovanie charakteru
Každé dieťa má svoj charakter a vo vnútri svoj morálny kompas. Tieto veci znamenajú oveľa viac ako naše úsilie o premenu dieťaťa na ideálneho človeka. Neskúšajme sa to naučiť z múdrych kníh. Každý potrebuje svoj vlastný prístup. Hlavná vec, o ktorú sa treba starať, je charakter. Jediným spôsobom, ako dať dieťaťu jeho temperament, je umožniť mu viac slobody. Nezakrývať dieťaťu oči pred skutočným svetom. Nech sa pre neho naša láska nestane väzením!