Našou úlohou ako rodičov a vychovávateľov (bez ohľadu na to, ako zlé to môže znieť) je naučiť deti učiť sa. Naučiť ich hľadať potrebné informácie a oddeľovať pravdu od klamstva. Naučiť ich vyhnúť sa prekážkam s čo najmenšími stratami – fyzickými aj morálnymi.
Ako pomôcť deťom aby sa stali dospelými a nezávislými
Rozumiete, naučiť ich veci robiť a nerobiť za nich všetko: nepredkladať im rozhodnutia v už hotovej podobe; nekráčajte hlava nehlava cez možné a nemožné, nerozmaznávajte ich, no dávajte im lásku. Ľúbte ich. Niekedy je ľahšie si to urobiť sami a potešiť sa z toho. Ale … Čím viac deťom dáme, tým menej budú vedieť a chcieť.
Deti sú predovšetkým ľudia a všetci ľudia keď sa prejedia, začnú zvracať. Nevkladajte do nich to, čo im bráni v raste a rozvoji.
Je potrebné dať im len to, čo im skutočne pomáha stať sa dospelými a nezávislými. Koniec koncov, (všetci) skôr alebo neskôr vyrastú a budú chcieť niečo viac.
Chcú si založiť svoje rodiny, mať svoje peniaze. Chcú obhajovať svoje názory a robiť svoje vlastné veci. Či to budú schopní urobiť a ako to všetko skončí, záleží z veľkej časti na vás!
Podľa môjho názoru, hlavnými vecami pri formovaní osobnosti dieťaťa je:
1. Počiatočná fyzická nezávislosť
Či už ide o prvé kroky, kŕmenie, toaletu, výber hračiek v obchode, šplhanie sa po švédskej stene, skákanie v bazéne … hneď ako uvidíte pripravenosť dieťaťa na akciu, nechajte ho nech to skúsi samé. Netlačte naň, pustite ho svojou vlastnou cestou. Chráňte ho pred „pádmi“ a varujte pred dôsledkami, nič iné nerobte.
2. Dostatočná pohyblivosť
Pamätajte, že iba energia produkuje energiu. Nečinnosť ju zabíja. Nedovoľte, aby boli deti lenivé. Nenechajte ich zlenivieť. Buďte pozitívnym príkladom. Pešia turistika, turistika, športové akcie – to všetko je potrebné pre deti ako vzduch. Bez tohto prestanú byť deťmi.
3. Pokojná a dôverná domáca atmosféra
Toto je veľmi dôležitý bod. Ak v dome vládne nervozita a nepokoj, potom nemôže ísť o sebadôveru alebo nezávislosť. Domov je pre každé dieťa miestom, kde je vždy milované a očakávané.
Nezabudnite na to. Pokúste sa neprivodiť domov hnev, nekričať ani nahlas diskutovať o svojich problémoch a chybách.
4. Rodinné obedy a rozhovory
V mojom detstve sa to nikdy nestalo. Ale vždy som to chcela. Je skvelé, keď sa zhromaždí celá rodina, keď existuje živá komunikácia. Keď mladší počúvajú spomienky starších, učia sa vďaka ich skúsenostiam a starší nezasahujú do mladších, nechajú ich aby vyjadrili svoj vlastný názor. Toto je výmena informácií, ktorá človeku dáva silu a pomáha mu robiť správne rozhodnutia.
5. Vymedziť hranice toho čo je dovolené a zachovať si jednoznačnosť vášho konania
Uľahčí to život aj dospelým. Nehovoriac o deťoch. Nemeňte svoje rozhodnutia ako rukavice: nevyjadrujte sa nejednoznačne, stojte si za jedným rozhodnutím v rámci rodiny. Dohodnite sa vopred a požiadajte všetkých členov rodiny, aby sa držali zvolenej taktiky.
Nikdy pred deťmi neprisahajte ani sa pred nimi nehádajte. Je to veľmi silná rana pre ich psychiku.
Čo ešte môžete urobiť ako rodič pre svoje dieťa:
- Vždy buďte na strane detí.
- Počúvajte ich a neprerušujte ich keď hovoria.
- Minimalizujte stresové situácie.
- Postarajte sa o svoje detstvo.
- Veľa cestujte.
- Učte ich cudzie jazyky.
- Veďte ich k zdravému životnému štýlu.
- Navštevujte múzeá, špeciálne krúžky a kluby.
- Učte ich naspamäť básne a piesne.
- Nekontrolujte domáce úlohy.
- Nevenujte pozornosť známkam, ktoré prinesú zo školy.
- Rozvíjajte bonusový systém alebo systém tzv. odmeňovania detí.
- Nebojte sa zaslúžených trestov (samozrejme, nie fyzických).
- Ďakujme deťom za úspechy.
- Nevzdávajte sa pri prehrách.
- Vysvetľujte príčiny a následky.
- Nerobte unáhlené závery.
- Nenechajte sa ponížiť ani nedovoľte aby ste mali pocit hanby.
- Hovorte pravdu.
- Diskutujte so svojimi deťmi o akýchkoľvek témach.
- Nikdy ich neporovnávajte so sebou alebo s inými deťmi.
- Zúčastnite sa všetkých detských aktivít.
- Buďte hrdí a vždy svoje deti rešpektujte.