Medzi mnohé ďalšie hodnotné poučenia, ktoré si môžeme osvojiť z filozofie budhizmu, sú tie, ktoré pomáhajú kresliť jasnú hranicu medzi láskou a tým, čo sa nám môže javiť ako láska.
Budhistická mníška a mentorka z Tibetu, Tenzin Palmo Jetsunma, celkom jednoducho vysvetľuje rozdiel medzi pravou láskou a obyčajnou náklonnosťou: pravá láska k nám prichádza, keď milujeme úprimne, celým srdcom a chceme, aby bola naša vyvolená alebo vyvolený šťastný. Náklonnosťou je, keď sa najprv usilujeme o naše šťastie.
„Akýkoľvek variant vzťahu, v ktorom si predstavujeme, že dokážeme byť šťastný pomocou iných ľudí, je odsúdený na problémy. V ideálnom prípade by ľudia mali vstúpiť do vzťahu, už prežívajúc vlastnú spokojnosť so sebou a svojim životom. Mali by mať pocit úplnosti, aby boli schopní naplno prežiť a vážiť si to pekné, čo im život prináša, a nie presunúť zodpovednosť za poskytnutie tohto pocitu úplnosti a pohody, “píše v jednom zo svojich článkov.
Pretože väčšina z nás sú deťmi kultúry, ktorá s otvorenou náručou prijala myšlienky o romantickom vzťahu, ktorý sa vyznačuje vetou od Jerry Maguire: „Doplňuješ ma,“ nemusí byť pre nás ľahké pripustiť pravdu jej slov. Ako to vlastne je? Nehľadáme našu „spriaznenú dušu“? Neznamená to, že sme neúplní jednotlivci, kým nenájdeme osobu, ktorá nás „doplní“?
Podľa učenia budhizmu sú takéto hľadania v podstate pravým opakom skutočnej lásky.
Pravá a nefalšovaná láska vyžaduje, aby sme boli spočiatku kompletní, plní a spokojní so sebou, s našimi snami, nádejami a životným štýlom. Áno, môžeme praktizovať japonský princíp kaizen, ktorý nás učí, že by sme mali vždy hľadať spôsob, ako sa zlepšiť, ale celkovo, keď hľadáme životného partnera, mali by sme byť spokojní s tým, kým sme. Milovať seba a jasne porozumieť tomu, čo od nášho budúceho partnera chceme. Môže sa ukázať ako najneuveriteľnejšia a najúžasnejšia osoba na svete, ale … V žiadnom prípade nás nebude musieť dopĺňať, nebudeme to potrebovať.
Namiesto toho, aby sa pokúsili nájsť riešenie svojich problémov u inej osoby a kompenzovali si tak svoje nedostatky, ľudia, ktorí našli pravú lásku a harmonické vzťahy, využívajú svoje silné stránky, aby si navzájom pomáhali stúpať ešte vyššie.
Pravá láska je vždy založená na sile, nie na slabosti, alebo nedostatku niečoho. Pravá láska k nám prichádza, keď si uvedomíme, že sme úplné osobnosti. Nepotrebujeme „druhú polovicu“, ale životného partnera. Partnera, ktorý sa s nami chce podeliť o svoje ciele, sny a život.
A ak to tak nie je, nejde o lásku. Len o obyčajnú náklonnosť. Budhizmus nás učí, že pripútanosť je koreňom všetkého zla a utrpenia. A keď zamieňame náklonnosť s láskou, dobrovoľne odmietame osobný rast v prospech tohto utrpenia. Čím skôr sa vzdávame pripútanosti, tým rýchlejšie nájdeme cestu k harmónii so sebou samými a s okolitým svetom.