„Trénujte vašu pamäť:” list od Umberta Eca vnukovi, ktorý by si mal prečítať každý


Vynikajúci taliansky spisovateľ Umberto Eco (1932–2016) začal svoju literárnu kariéru dosť neskoro: debutoval románom Meno ruže, ktorý mu priniesol celosvetovú slávu a uznanie. Román vyšiel až keď autor oslávil 48 rokov a bol na zozname bestsellerov niekoľko rokov. Bestsellermi sa stali nasledujúce romány: „Názov ruže“, „Foucaultovo kyvadlo“, „Ostrov v predvečer“, „Baudolino“, „Pražský cintorín“. Siedmy román spisovateľa „Nulové číslo“ vyšiel v roku 2015 v deň jeho 84. narodenín, rok pred jeho smrťou. Po smrti Umberta Eca sa skončila celá éra. Jeho diela boli nakoniec zaradené do kategórie klasickej literatúry a stali sa majetkom literárnej histórie.

Umberto Eco napísal tento list svojmu vnukovi – školákovi. Musíte si ho prečítať ak máte deti, ktoré sa narodili v ére internetu a nevedia si predstaviť ako sme bez neho mohli žiť predtým. Mali by si ho prečítať aj tí dospelý, ktorí si už život bez internetu nedokážu predstaviť:

Môj drahý vnuk,

Nechcel by som, aby tento vianočný list vyzeral príliš povzbudivo v duchu De Amicisa (Edmondo de Amicis je taliansky spisovateľ) a kázal lásku k našim blížnym, vlasti, ľudstvu a podobným veciam. Nezaujal by ťa (už si veľký a ja som príliš starý), pretože systém hodnôt sa zmenil natoľko, že moje odporúčania môžu byť nevhodné.

Advertisements

Aj tak ti chcem dať jednu radu, ktorá sa ti môže hodiť práve teraz, keď používaš tablet. Nebudem ti dávať starecké rady. Ja ten tablet tiež používam.

Chcel by som sa s tebou porozprávať o chorobe, ktorá zasiahla tvoju a predchádzajúcu generáciu, ktorá už študuje na univerzitách. Hovorím o strate pamäti.

Je pravda, že ak chceš vedieť, kto je Karol Veľký, alebo kde sa nachádza Kuala Lumpur, stačí stlačiť tlačidlo a okamžite si všetko zistíš na internete. Rob to, len keď to budeš naozaj potrebovať, akonáhle získaš vedomosti v danej oblasti, čerpaj z nich, ulož si ich do hlavy a skús si ich zapamätať aby si si ich nemusel pozerať znova, keď príde okamih, že ich budeš potrebovať, napríklad tieto znalosti zo školy. Zlá vec je, že vnímame, že počítač môže kedykoľvek odpovedať na našu otázku, to človeka odrádza od túžby zapamätať si informácie. K tomuto javu je možné urobiť nasledujúce porovnanie: naučiť sa, že z jednej ulice na druhú sa dá dostať autobusom alebo metrom, čo ak sa ponáhľame je veľmi výhodné, človek sa rozhodne, že už nemusí chodiť pešo.

Ale ak prestaneš chodiť, zmeníš sa na osobu, ktorá je nútená pohybovať sa na invalidnom vozíku.

Viem, že športuješ a vieš ako ovládať svoje telo, ale späť k tvojmu mozgu.

Advertisements

Pamäť je podobná ako svaly tvojich nôh. Ak ju prestaneš cvičiť, ochabne a z teba sa stane hlupák. Okrem toho, každý z nás v starobe riskuje, že ochorie na Alzheimerovu chorobu, a jedným zo spôsobov, ako sa tomu vyhnúť je neustále trénovať svoju pamäť.
Toto je môj recept. Každé ráno sa nauč krátku báseň, tak ako nás to nútili robiť v detstve. Môžeš si s priateľmi zasúťažiť o najlepšiu pamäť. Ak sa ti nepáči poézia ale napr. futbal, tak si môžeš pospomínať na zloženie futbalových tímov, ale mal by si poznať hráčov nielen tímu Rímskeho klubu, ale aj hráčov iných tímov, ako aj ich predchádzajúce tímy (predstav si, že ja si pamätám mená hráčov Turínskeho klubu, ktorí boli na palube lietadla, ktoré narazilo na kopec Superga: Bacigalupo, Ballarin, Marozo a tak ďalej.) Môžete súťažiť v tom, kto si lepšie pamätá na obsah čítaných kníh: tvoji priatelia si spomínajú na mená služobníkov troch mušketierov a D’Artagnana (Grimaud, Bazin, Musketon a Planchet)…Ale ak nechceš čítať Troch mušketierov (avšak nevieš o čo prichádzaš), vytvor si podobnú hru s knihou, ktorú si čítal.

Zdá sa, že je to hra, áno je to hra, ale uvidíš, ako sa ti hlava zaplní postavami a príbehmi všetkých druhov spomienok. Pýtaš sa, prečo bol raz počítač nazývaný elektronickým mozgom? Pretože bol vymyslený podľa modelu tvojho (nášho) mozgu ale ľudský mozog má viac prepojení ako počítač.

Mozog je taký počítač, ktorý je vždy s tebou, jeho schopnosti sú rozšírené v dôsledku cvičení, stolný počítač po dlhšom používaní stráca rýchlosť a za niekoľko rokov ho musíš vymeniť. Mozog ti môže slúžiť až 90-tky a za 90 rokov, ak ho budeš pravidelne cvičiť, si budeš pamätať viac, ako si schopný pamätať teraz. A dokonca je zadarmo.

Advertisements

Potom je tu historická pamäť, ktorá nesúvisí s faktami tvojho života alebo s tým, čo si si prečítal. Ona uchováva tie udalosti, ktoré sa stali pred tvojim narodením.

Ak dnes ideš do kina, musíš prísť na začiatok filmu. Keď sa film začína, si celý čas akoby vedený rukou, ktorá ti vysvetľujete, čo sa deje. V čase mojej mladosti si mohol do kina vstúpiť kedykoľvek, dokonca aj uprostred filmu. Veľa udalostí sa udialo predtým, než ste prišli, a museli ste poriadne premýšľať o tom, čo bolo predtým. Keď sa film začínal, bolo možné zistiť, či bola tvoja dedukcia správna. Ak sa ti film páčil, mohol si zostať a sledovať ho ešte raz. Život je ako sledovanie filmu v mojom čase. Rodíme sa do doby, kedy sa v priebehu stoviek tisíc rokov udeje veľa udalostí a je dôležité vedieť, čo sa stalo ešte pred naším narodením. Je to nevyhnutné k lepšiemu pochopeniu toho, prečo sa dnes deje tak veľa nových udalostí.

Dnes by ťa škola (okrem vlastného kruhu čítania) mala naučiť zapamätať si, čo sa stalo predtým, ako si sa narodil, ale častokrát sa jej to nedarí. Rôzne prieskumy verejnej mienky ukazujú, že dnešná mládež, dokonca aj univerzitná, narodená v roku 1990, nevie, a možno nechce vedieť, čo sa stalo v roku 1980, nieto čo bolo pred 50 rokmi.

Prečo je však také dôležité vedieť o udalostiach dávnej minulosti? Pretože tieto vedomosti ti často pomôžu pochopiť priebeh dnešných udalostí a v každom prípade, ti to pomáha obohatiť pamäť, tak ako zloženie futbalových tímov.

Advertisements

Vedz, že svoju pamäť môžeš trénovať nielen pomocou kníh a časopisov, ale aj vďaka internetu. Ten je vhodný nielen na chatovanie s priateľmi, ale aj pre štúdium svetových dejín. Kto sú Hetiti a Kamizari? Aké boli mená troch lodí Krištofa Columbusa? Kedy vyhynuli dinosaury? Bolo na Noemovej Arche kormidlo? Akého predka mal býk? Pred sto rokmi bolo viac tigrov ako teraz? Čo viete o ríši Mali? Kto o nej rozpovedal? Kto bol druhým otcom v histórii? Kedy bol vytvorený Mickey Mouse?

Mohol by som klásť otázky do nekonečna a boli by skvelými témami na preskúmanie. To všetko sa musí pamätať. Príde ten deň, keď začneš starnúť a budeš mať pocit, že si žil tisíc životov, ako keby si sa zúčastnil bitky pri Waterloo, bol si pri vražde Juliusa Caesara, navštívil si miesto, kde Bertold Schwartz zmiešal rôzne látky v malte v snahe získať zlato a náhodne vynašiel strelný prach (tak by to malo byť!). A iný tvoji priatelia, ktorí sa nesnažia obohatiť svoju pamäť, budú žiť len jeden vlastný život, monotónny a bez veľkých emócií.

Aj tak, obohacuj svoju pamäť a zajtra sa nauč naspamäť „La Vispa Teresa“ (jednu z najznámejších detských riekaniek v Taliansku).

– Umberto Eco