Prečo taká krásna a sama?


Tento protivný polokompliment zakaždým ma dopaľuje! Po prvé, kde tu vidíte súvislosť medzi krásou a prítomnosťou muža?.. A po druhé, stále nemôžem pochopiť — ak nie som vo vzťahoch, teda určite musím mať nejaký nedostatok? Ach, chlapci, je to oveľa horšie. Som sama, pretože nemám cieľ „nebyť sama“… Takto, predstavte si… Nemám ostrú potrebnosť „zaviesť muža“, a už tým skôr „vydať sa“. A to nie preto, že som nejaká vášnivá feministka. Práve naopak — som príliš naivná.

To len tak sa stalo — verím v lásku a čisté vzťahy. A zatiaľ čo táto viera vo mne žije, nesúhlasím s menším. Môžete hodinami prednášať mi na tému „muži sú polygamné bytosti.“ Môžete presvedčovať, že som staroveká, staromódna, hlúpa a žijem v detskými fantáziami. Ale ja skôr uprednostním samotu ako tu maličkosť v cukríkovom balení, ktorú sa tak usilovne mi snažíte dať.

Nikdy nepochopím ženy, ktoré majú potrebu nie v Mužovi, a v „prítomnosti muža“… Alebo tie, ktoré šialene chcú čo najskôr sa vydať, pretože „prišiel vek“.. A aký, k sakru, môže byť vek?! Robíte si zo mňa srandu?…

Možno že, nerozumiem niečomu v tomto živote, ale podľa môjho názoru, potreba blízkosti, intimity, manželstva, a tým viac detí — je to, čo normálna žena môže cítiť len S URČITÝM ČLOVEKOM! A nie preto, že sa zrazu prebudili jej inštinkty, alebo „prišiel čas“, a ona sa rozbehla — hľadať samca. A čo najskôr…

A potom sa naraz zistilo, že to nie je presne toto, o čom ona snívala. Odtiaľto — slzy, sople a rozvody. Nie, ďakujem, nechajte toto všetko pre seba. A ja mám iný cieľ, pretože chcem — MILOVAŤ A BYŤ MILOVANÁ!! Takto, nič viac a nič menej. Chcem byť vedľa blízkeho človeka nie preto, že to je tak treba, ale preto, že práve on je mi milý.

A aby odo mňa mu bola potrebná v prvom rade ja sama, a nie to, čo môžem mu ponúknuť. Chcem, aby naše vzťahy boli nie do svadby, a do smrti….

Byť verným dievčaťom a dôstojnou manželkou. Dieťa nie len „zaviesť“ ale darovať svojmu milovanému mužovi. A stať sa dobrou matkou! Chcem budovať svoju budúcnosť nerozhliadajúc sa okolo a žijúc podľa rozumu a citov.

Spoločnosť môže nadväzovať čokoľvek. Ale iba my sami rozhodujeme, čo s tým robiť. A som presvedčená, že si ešte niekto myslí rovnako tak. Neviem koľko krát mám sa ešte zmýliť pred tým, ak stretnem svoje šťastie. Ale ak nestretnem — zostanem čestná so sebou, nepremárňujúc seba na zbytočné.

Proste budem «Krásna a sama»…