Realita vzťahov 21. storočia


Dnes som pri raňajkách stretol mladú ženu, ktorú som dlhé roky miloval. Dnes už má manžela a je tehotná. Keď odchádzala, pozdravili sme sa a potom sme si zavolali. Musím priznať, že keď sme sa rozprávali, plakal som tak ako som neplakal posledných 15 rokov. Slzy mi padali ako krúpy a nedokázal som ich zastaviť.

Pred piatimi rokmi sme sa rozhodli, že sa rozídeme. V tom čase sme spolu chodili 4,5 roka a celý čas sme si boli úplne oddaní. Trávili sme spolu 8, 12 ba aj 24 hodín denne, desiatky dní bez prestávky a vôbec sme sa nepresýtili. Spolu sme jedli, spali, chodili na prechádzky, športovali, snívali, pozerali filmy a televíziu, chodili na návštevy, rozprávali sa, hrali PlayStation, hádali sa, ale vždy sme cítili úplný súzvuk a vzájomné porozumenie. Boli sme odrazom jeden druhého. Isteže prišli počas tých piatich rokov aj ťažké obdobia, keď som ju niesol na rukách do nemocnice a keď ma ona podporovala v mojich opakovane neúspešných projektoch, keď sme si odpúšťali a plakali, keď sme pochybovali jeden o druhom a o sebe, ale nech sa dialo čokoľvek, nikdy sme nevydržali bez seba dlhšie ako jeden deň. Boli sme úplne izolovaní od sveta a všetko, čo sa dialo vonku, sme pozorovali len okrajovo a mali sme len hmlistú predstavu o tom, ako žijú ostatní. A vždy, keď sme vyšli medzi ľudí, s prekvapením sme zisťovali, že existujú vzťahy, keď je jeden človek zamilovaný a druhý mu dovolí ho milovať, keď niekto vo vzťahu nie je vôbec zamilovaný, ale rozhodne sa ostať vo vzťahu. Takéto situácie sme nepoznali. Iba sme krčili plecami, keď nám o nich hovorili. A vždy, keď sme sa vrátili domov do svojho mikrosveta, úprimne sme sa presviedčali, že sa milujeme rovnako silno a ničomu sa naša láska nevyrovná. Verili sme tomu a vedeli sme, že je to tak. Tak ako sme vedeli, že sa nebudeme spolu ďalej žiť, keby sme sa odcudzili. Bolo by to také ako keby sme spolu ani neboli. Nebudem tajiť, že sme neboli dokonalí a náš vzťah prešiel mnohými ľudskými skúškami, ale na tom nezáleží.

Advertisements

A zrazu po 4,5 rokoch spoločného žitia sme zistili, že naše city sú mŕtve, že sme sa zmenili a nie sme ideálni, že sa vášeň vytratila a že by bolo lepšie, keby sme sa rozišli. Nikdy nezabudnem na to, s akými očakávaniami sme sa rozchádzali. Mysleli sme si, že sme ako plachetnice, ktoré vyplávajú na otvorené more a že svet je plný vzácnych a významných ľudí. Ľudí, ktorí sú k sebe aspoň takí dobrí, ako sme boli my na seba. Mysleli sme si, že sme mladí, krásni, perspektívni a že nebude ťažké nájsť si spriaznenú dušu, pretože si máme z čoho vyberať.

Odvtedy uplynulo 5 rokov. Keby mi bol niekto pred 10 alebo 15 rokmi povedal, že budem viesť taký život, aký teraz vediem, nikdy by som tomu neuveril. Teraz vidím, že veľmi veľa krásnych a zaujímavých žien a veľmi veľa úspešných a príťažlivých mužov žije osamelo. Pamätám si, že v prvej triede bolo medzi nami dievča, ktoré všetci chlapci bezvýhradne milovali a všetky dievčatá nenávideli. Keby mi vtedy povedali, že v 25 rokoch bude stále krásna, ale sama a rozvedená, považoval by som to za vtip. Neuveril by som ani to, že dievča, ktoré som miloval spolu s ďalšími desiatkami chlapcov v ôsmej a deviatej triede, bude v 25 rokoch osamelá matka, i keď veľmi krásna. V podobnej situácii sa ocitla aj jedna moja iná veľmi pekná a blízka priateľka, pri ktorej vždy, keď ju stretnem, vyrazí mi od nadšenia dych (rovnako ako všetkým ostatným, čo ju stretnú). Pamätám si, ako sa mi raz v súkromnom rozhovore priznala, že keď mala 17 alebo 18 rokov, predstavovala si svet a svoju budúcnosť úplne inak. Povedala, že bola vždy presvedčená, že raz bude mať všetko: veľkú a peknú rodinu, úspešného manžela a rovnako úspešné deti, dom a všetky veci, o ktorých každý sníva. Ale dopadlo to úplne inak. Dostala muža, ktorý ju bil, nasledoval rozvod, ďalší neseriózni muži a ďalšie následky… Nie je tajomstvom, že som kedysi chodieval na súťaže krásy a poznám osudy najkrajších dievčat v našom meste. Väčšiny z nich mi je veľmi ľúto. Keby mi niekto pred časom povedal, že tieto dievčatá budú osamelé, nešťastné a nikto ich nebude chcieť, z chuti by som sa zasmial. Ale presne to sa stalo! Neoponujte mi, ale mi verte. A ak je ich osud takýto, čo potom všetci ostatní?

Advertisements

V spoločnosti mužov, v ktorej sa pohybujem, nie sú neúspešní ľudia. Všetci športujú, pracujú, sú aktívni, príjemne sa s nimi komunikuje a všetci sú vo veku od 22 do 35 rokov. Spôsob života a postoj k hodnotám z nás robí jednu komunitu. Zaujímavé je, že polovica z týchto mužov je slobodná. Najhoršie je, že pokiaľ ide o ich budúcnosť, sú absolútne realistickí a vedia, že to tak ostane do konca ich života. Raz som sa stretol s jedným mojím blízkym priateľom, ktorý sa kedysi tiež, podobne ako ja, rozišiel so svojou priateľkou mysliac si, že svet je plný oveľa lepších žien. Podľa môjho názoru je tento muž jeden z najlepších ľudí v mojom okolí (všetci ho majú veľmi radi). Povedal mi, že v minulosti by mu nikdy nenapadlo, že ostane sám. Bol presvedčený, že určite niekoho stretne, ale teraz je všetko inak. Teraz si s úplne chladnou hlavou vie predstaviť, že ostane sám.

Neviem, čo sa vo svete stalo, kde došlo k takému zlomu, že osamelých ľudí je každým dňom viac a viac.

Dnes mám 36 rokov. Viem toho veľa a všeličo dokážem. Viem, ako zarobiť peniaze, ako si získať rešpekt a uznanie, ako rozosmiať ľudí alebo ako si ich znepriateliť. Naučil som sa, ako takmer všetko získať. Ale neviem, ako sa zamilovať. Je to jediný pocit, vec, emócia, ktorú nemožno privolať, vytvoriť, napodobniť. Nepatrí nám a som presvedčený, že je to Boží dar. A ak existuje Boh, tak je to láska. A beda tomu človeku, ktorý ju raz zažil, pretože keď raz zažijeme lásku, v budúcnosti nebudeme po ničom inom tak túžiť, pretože je takmer nemožné prekonať lásku. Ak teraz niekoho milujete, ale myslíte si, že niekde inde je niekto, kto je zdá bystrejší, mladší, zaujímavejší, múdrejší, nežnejší, vedzte, že všetko je dočasné, iba láska je večná. Oheň vyhasne, mladí zostarnú, čo bolo nežné, zhrubne, zaujímavé zovšednie, duševná ostrosť sa otupí, iba láska nemá minulý čas.

Advertisements

Ak máte po svojom boku milovaného človeka, nesmiete ho opustiť. V žiadnom prípade! Celý váš život pozostáva z 5 alebo 6 hodnotných ľudí a do jedného z nich sa zamilujete, ak to hviezdy dovolia a ak to nedovolia, možno k tomu už nikdy nepríde. Nezahadzujte svoje šťastie a príležitosti vybudovať ho. Lebo to neskôr oľutujete.

Chcete vedieť, ako vyzerá tento svet? Tak počúvajte a nedovoľte, aby ste sa dostali až sem. Neexistuje nič, za čo by ste mohli vymeniť lásku. Po piatich rokoch som si začal vážiť, keď stretnem ženu, ktorá sa dokáže normálne porozprávať, komunikovať, smiať sa a tešiť sa zo života. Začal som si vážiť ľudí, ktorí dokážu niečo, i keď jednoduché, povedať, ktorí rozmýšľajú, majú svoj názor alebo niečo chcú. Je zaujímavé, že vlastnosť „byť normálnym človekom“ sa stala takou vzácnosťou, že by sme za ňu dali hocičo. A vlastnosti, ktoré v láske považujete za samozrejmosť, ako je úcta, láskavosť, úprimnosť, čestnosť, sú dnes vzácne. V láske nemôžete byť iný, ale dnes je odlišnosť pre mnohých spôsobom prežitia. Všetci sú krásni, všetci žiaria, ale takmer všetko to, čo ma pred piatimi rokmi tak lákalo, sa ukázalo byť falošné, škodlivé a jedovaté, ako jedovaté huby v lese, ktoré sú vždy z nejakého dôvodu príťažlivejšie.

Vo všeobecnosti som veľmi šťastný človek, pretože som vo svojom živote zažil šťastie. Ale prečo hovorím, že bolo… ešte aj bude. Prajem vám to isté. Nenechajte si ho ujsť.