VMarkus — Fakty, príbehy, Life hacky

Požiadal som svokru, aby sa postarala o svojho vnuka, zatiaľ čo my budeme na dovolenke. Odpoveď si zapamätám navždy

Like? Daj Like!

Na svokry sa zvyčajne sťažujeme alebo k nim pristupujeme s predsudkami. Môj kolega však o matke svojej manželky vždy hovoril s veľkou úctou.

Na otázku, aké je tajomstvo jeho dobrých vzťahov so svokrou, mi odpovedal:

Reklama

Keď som sa oženil, znepokojene som sa pozrel na svoju budúcu svokru. Zrazu som o svokrách počul príliš veľa príbehov a sťažností priateľov a myslel som si, že to tak bude u každého. Matka mojej manželky bola navyše v čase svadby slobodná a očakával som, že z nudy sa bude montovať aj do našej rodiny.

Ale čas plynul, svokra sa na obzore neukazovala. Samozrejme, že každý deň zavolala svojej dcére – pravidelne som počul, ako s ňou manželka telefonuje, ale to bolo všetko.

Potom sa narodilo dieťa a vtedy som si myslel, že svokra bude odteraz pravdepodobne v našom byte aj spávať aby nás priučila pravekým múdrostiam. Ale svokra ma sklamala – kúpila kočík, privliekla kufor plný plienok, oblečenia a znova potichu zmizla. Samozrejme dieťa nám postrážila, keď manželka potrebovala naliehavo skočiť k doktorovi alebo k zubárovi. Bolo to však obmedzené len na toto.

Jedného dňa som dostal perfektný nápad. Blížilo sa leto a tak som žene navrhol, aby sme si išli oddýchnuť niekde k moru. A dieťa tentokrát nechali strážiť babke – aj tak je sama, bude určite šťastná, že môže byť so svojím vnukom. Moja žena sa uškrnula a navrhla mi, aby som sa svokry opýtal ja.

Prišiel som ku svokre, nie na prázdno, ale s bonboniérou. Usmiala sa, keď ma uvidela a pripravila čaj. Hovorím jej, že by bolo milé, keby vnuk strávil leto so svojou babičkou, zatiaľ čo rodičia si trochu oddýchnu a získajú silu pri mori. Počúvala ma a nakoniec povedala …

— Samozrejme by som vnúčika cez leto mohla prichýliť, nie je to pre mňa ťažké. Ale povedzte mi, môj drahý zať, kedy budete mať rovnakú možnosť a to, vziať svojho trojročného syna k moru? Iba tento rok. Pretože o rok už bude štvorročný chlapec a to znamená, že zas bude trochu iný. A navždy prídete o komunikáciu so svojím synom, ktorá bude cez leto prebiehať, pritom však potešíte babičku. Môžete mi tak ľahko dať taký klenot?

Keď bude mať váš syn pätnásť rokov, nebude chcieť ísť s vami k moru, pretože bude dospelý a bude mať svojich priateľov. Bude rásť rýchlo a vy zrazu nebudete mať žiadne spomienky na to, ako ste prvýkrát priviedli nadšené dieťa do morských vĺn. Ako ste dali hlavy dokopy a prvýkrát ste s ním postavili hrad z piesku. Toto je predovšetkým vaše právo! A právo tvojho syna si pamätať, že to bol otec, ktorý mu prvýkrát ukázal more, a nie nejaká iná osoba. Nezbavujte ho toho!

,,Verte mojej skúsenosti,“ pokračovala,“ deti sú s nami veľmi krátku dobu nášho života.“ A každý okamih strávený s nimi je jedinečný.

Nad jej slovami som sa hlboko zamýšľal. Spomenul som si, ako som bol ja sám na celé leto poslaný k babičke na dedinu. Spomenul som si, ako na mňa môj otec nemal čas – venoval sa práci. A potom mal infarkt a ukázalo sa, že naňho naozaj nemám žiadne spomienky.. Preto sme toho roku išli k moru všetci spolu. A za rok tiež.

Svokru mám rád a rešpektujem ju, pretože je to skutočne múdra žena.

Vmarkus na facebooku