Autor: Vjačeslav Gusev
Keď sa ma opýta muž, ako má vyriešiť nejaký zložitý problém, napríklad prestať fajčiť, vždy sa ho spýtam: „Aký spôsob ti mám ponúknuť – mužský alebo ženský? „Samozrejme, že mužský,“ odpovie muž. „Tak potom je to jednoduché. Keď si pevne rozhodnutý, že to urobíš, tak choď za dobrým priateľom a povedz mu: „Pomôž mi, kámo. Rozhodol som sa, že od tejto chvíle si viac nezapálim. Ak ma čo len raz uvidíš s cigaretou v ústach, dám ti svoje auto. Ak ma uvidíš druhýkrát, tak dostaneš môj byt. Ak ma uvidíš tretíkrát, dám ti všetok svoj majetok a pôjdem na rok na potulky. Ak to neurobím, prosím ťa ako priateľa, aby si ma prestal považovať za svojho priateľa a považoval ma za svoju priateľku, aby si ma neoslovoval v mužskom rode, ale nejakým pekným ženským menom, napríklad Isadora. Môžeš mi tiež kúpiť nejaké pekné pančuchy.“
„A ženský spôsob?“ – zaujíma sa muž. „Ach, pre ženu je to neuveriteľne ťažké, musí niekoľko rokov absolvovať osobnú terapiu, uvedomovať si dôvody a neustále odkladať okamih rozhodnutia.“
V tomto príbehu sa skrýva podstata mužskej tvrdosti. Ak je muž schopný urobiť niečo podobné ako v mojom príklade, je schopný aj nejakého činu, pokroku. A vtedy sa stáva zaujímavým aj pre priateľov, aj pre ženy, aj pre vesmír. Pokrok je od slova „kráčať“. Robiť kroky. Ak je muž ten, ktorý vedie ženu, tak na to, aby ju mohol viesť, musí konať, napredovať. Inak je to beh na mieste so zdanlivými úspechmi. Ak si zoberieme ako príklad Andreja Sacharova, tak vytvorenie vodíkovej bomby nebol čin, bol to len vedecký úspech. Avšak to, že sa stal mierotvorcom za cenu straty všetkého, čo nadobudol, je rozhodne čin. To nie je to isté, ako prestať fajčiť.
V mojom položartovnom príbehu o fajčení je niekoľko dôležitých aspektov.
Prvý aspekt. Na to, aby ste preukázali tvrdosť, nestačí len mať gule. Dokonca aj vtedy, ak chce muž aplikovať na sebe taký vývoj udalostí, ako v mojom príklade, je nútený siahnuť niekam hlboko do svojho vnútra. Hľadať nejaký zdroj opory, legendárny Šivov lúč, silný prúd koncentrovanej mužskej energie. Svoj jediný spoľahlivý oporný bod v tomto premenlivom svete. Ak sa vedomie muža spojí s týmto vnútorným koncentrovaným prúdom, muž získa pevný základ. Ak však s týmto prúdom nie je s ním v kontakte, jeho vedomie skutočne pripomína handru. Túto legendárnu metaforu ženy zvyknú používať, keď sa nelichotivo vyjadrujú na adresu mužov. Handra vždy potrebuje niečo z vonku, na čom by sa mohla visieť.
Teraz poukážem na úplne očividnú vec. Celá táto byrokratická inštitúcia, celý tento notoricky známy, zatracovaný systém vznikol v dnešnom svete z jedného jediného dôvodu. Nahrádza nedostatok mužskej tvrdosti. Všetky tie podpisy, pečiatky, certifikáty, úradníci, právnici sú potrební z jedného jednoduchého dôvodu – muži v našej kultúre nedržia svoje slovo. Veď úlohou mužského vedomia je udržať štruktúru, vytvárať oporu. Ak to muži nerobia, vzniká potreba používať umelé nástroje. Čo od nich môžeme očakávať? Sú to deti. Zlé deti.
Druhým aspektom tohto príkladu je cena. Vesmír je spravodlivý a nemilosrdný. Či sa to mužovi páči, alebo nie, či používa mužské aspekty vedomia, alebo nie, bude mu účtovaná plná cena. Účet príde v podobe životných okolností, ktoré sa odohrajú tak, ako keby mal tú tvrdosť, súcit, pokoru, múdrosť alebo akýkoľvek iný aspekt mužskej cesty. Keď si človek uvedomí, že účet príde v plnej výške, uvedomí si nezmyselnosť odmietania mužskosti. Účet aj tak príde, niekedy v tej najnevhodnejšej (alebo najvhodnejšej) chvíli.
So ženami je to v podstate rovnaké. Či žena naplno využíva aspekty ženského vedomia, alebo nie, skôr či neskôr dostane účet ako úplne stopercentná žena. Hra je hra.
Hlavnou úlohou muža z hľadiska tvrdosti je byť živý a pevný, t. j. pružný, ohybný. Treba si uvedomiť rozdiel medzi tvrdosťou ducha a tvrdosťou povahy. V povahe je mŕtva tvrdosť, raz a navždy prijaté rozhodnutie. Tvrdý a bezcitný muž je autokrat. Z takejto tvrdosti nemá nikto ani radosť, ani úžitok.
Tvrdosť ducha je súlad s vlastnou dušou. Je to schopnosť prejaviť svoj zámer aj za cenu zmeny vlastnej povahy. Je to jediná rozumná tvrdosť.
Hlavnou úlohou ženy je byť živá a mäkká. To znamená, že je tvárna, poddajná. Je to prirodzený prejav ženského vedomia – slobodná energia, ktorá sa snaží naplniť všetko okolo.
Vo vzájomnom pôsobení pevného a poddajného sa prejavuje celá krása mužského a ženského tanca. Ak sa stretnú dvaja tvrdí, narážajú do seba a rozletia sa ako biliardové gule. Ak sa stretnú dvaja poddajní, zlepia sa do jedného kusu plastelíny.
Muž musí prejavovať tvrdosť už od detstva, aby v sebe našiel prúd mužskej energie, dávno predtým, ako sa do hry dostanú pohlavné hormóny. Potom bude schopný robiť svoje prvé detské, ale už mužské rozhodnutia.
Najdôležitejšou mužskou a ženskou iniciáciou je však prvý sexuálny vzťah. Príroda sa postarala o všetko. Lekcia mužskej tvrdosti a ženskej poddajnosti. Ak muž nie je dostatočne tvrdý a ona dostatočne poddajná, vôbec im to nebude fungovať.
Hlavné ženské ponaučenie nastáva zo stretnutia s mužskou tvrdosťou: „Ak s ním chcem niečo mať, bude ma to bolieť. Aby ma to nebolelo, budem sa musieť stať poddajnou. A to je príjemné. Vďaka jeho tvrdosti sa učím byť ženou. Veď to je skvelé!“
Základná mužské ponaučenie zo stretnutia s nastávajúcou ženou: „Zo stretnutia s mojou tvrdosťou to ženu bude bolieť. Ak nebudem dostatočne tvrdý, nemôže sa stať ženou. Ak pri tom nebudem milujúci a súcitný – bude nenávidieť všetkých mužov. Byť voči nej tvrdý je vlastne príjemné!“
V tom spočívajú ťažkosti ponaučenia z mužskej tvrdosti. Či sa nám to páči, alebo nie – keď muž prejaví svoju tvrdosť, niekto v jeho okolí nevyhnutne utrpí zranenie, zranený je aj samotný muž. Kým sa nenaučí, ako má svoju tvrdosť majstrovsky používať.
Tak to na tomto svete chodí – bez bolesti sa nedá dospieť. Umenie byť mužom spočíva v tom, aby prejavil toľko tvrdosti, koľko si vyžaduje jeho duša, a tak málo, ako je to len možné, aby ľudia okolo neho neboli zbytočne zranení. Traduje spoločenský mýtus, že existuje muž, s ktorým žena nepocíti bolesť. Poddajná žena – áno, dozrievajúce dievča – je zrelá do takej miery, do akej bude dôverovať svojej prirodzenosti, a nie spoločenským zvyklostiam a normám. A muža, o ktorého sa nezraní, bude musieť rozmaznávať.
Akákoľvek anestézia všetko len pokazí. Prvé sexuálne vzťahy pod vplyvom alkoholu môžu spôsobiť, že si žena zvykne na to, že sa po zvyšok svojho života bude uchyľovať k alkoholu, ktorý používa ako „zmäkčovadlo“ – náhradu vlastnej poddajnosti. To isté platí aj o mužovi, ktorý si pomocou alkoholu „dodáva odvahu“.
Ak iniciácia muža prebehla so zrelou ženou, bezbolestne, nemusí nikdy nepochopiť, akú cenu platí žena za to, aby bola v blízkosti muža. Nedokáže rešpektovať nedostatočnú poddajnosť nezrelých žien v akomkoľvek veku. Môže zbytočne zraniť. Bez súcitu.
Ľudia okolo muža: deti, ženy, iní muži netrpia mužovou tvrdosťou, ale práve jej nedostatkom. Tvrdý muž môže spôsobovať bolesť – ale práve to je sladké. Príliš tvrdá žena sa od neho odrazí ako biliardová guľa. Pre nás ostatných je práve jeho tvrdosť príťažlivá. Príťažlivá pre deti, ženy, iných mužov. S mäkkým mužom sa nedá nič robiť – je to len láskanie a žiadne zápasenie.
A nakoniec psychosomatika. Nedostatok tvrdosti vo vedomí sa nevyhnutne prejaví na tele. Spomínam si na jednu veľmi ťažkú noc, keď som musel prežiť obličkový záchvat. Bolo to jediný raz v mojom živote. Celú noc som znášal bolesť bez akýchkoľvek liekov proti bolesti. Odovzdal som sa jej. Do rána bolesť ustúpila. Nenechal som sa vyšetriť, pretože to nikdy nerobím. Ale odvtedy sa obličková kolika už nikdy neopakovala.
Podľa mojich pozorovaní, keď si muž lieči svoje symptómy, stáva sa mužnejším; keď si žena lieči svoje symptómy, stáva sa ženskejšou.