Milá, naivná a hlboká písomná práca istého dieťaťa o babičke. Deti nás asi nikdy neprestanú prekvapovať schopnosťou všimnúť si to najhlavnejšie. Pozerajú sa na svet bez akýchkoľvek konvencií a okamžite si dokážu stanoviť správne priority:
„Babička je žena, ktorá nemá vlastné deti. Má rada malé dievčatá a malých chlapcov, ktoré sú deťmi iných ľudí. Dedko je tiež babka, len je to muž. Chodí sa prechádzať s chlapcami a rozprávajú sa o rybačke a iných veciach.
Babičky nemusia nič robiť, len chodiť na návštevu. Sú staré, a preto nesmú behať ani veľmi skákať. Môžu nás však zobrať na trh, no musia mať veľa peňazí, aby nás mohli vziať na kolotoč.
Keď sa s nami prechádzajú, vždy sa zastavia, aby si pozreli rôzne veci, ako napríklad krásne listy alebo húsenice. Nikdy nepovedia: „Poďme rýchlejšie“. Nosia okuliare a môžu si vyberať zuby.
Babičky nemusia byť veľmi múdre, len musia vedieť odpovedať na také otázky, ako: „Prečo psy naháňajú mačky?“ alebo „Kde má červík hlavu?“. Keď nám čítajú z knižky, nikdy nič nevynechajú a nikdy nepovedia, že túto rozprávku sme už čítali.
„Každý by sa mal snažiť mať babičku, pretože sú to jediní dospeláci, ktorí majú voľný čas, ktorý môžu venovať deťom“.