Naučil som sa žiť so ženou. Nie je to tak, ako sa píše v románoch. Napríklad som nevedel, že dlhé vlasy u žien nie sú len vzácnou ozdobou, ktorá siaha…
Naučil som sa žiť so ženou. Nie je to tak, ako sa píše v románoch. Napríklad som nevedel, že dlhé vlasy u žien nie sú len vzácnou ozdobou, ktorá siaha až po pás a je prejavom ich ženskosti a šarmu. Ale je to predovšetkým ohľaduplnosť z mojej strany. Veď keď leží žena vedľa mňa, nesmiem zabudnúť najprv odhrnúť jej vlasy z vankúša a až potom sa k nej pritúliť. Časom sa z toho stane zvyk.
Nevedel som, že keď má zlú náladu, mám ju hneď objať, spýtať sa, čo sa stalo a až potom ju upokojovať. U mňa to funguje úplne inak. Keď mi je ťažko na duši, nechcem, aby sa na to ľudia pýtali, aby mi nazerali do duše. Vždy sa z toho musím dostať sám.
Nevedel som, že ak ma žena nikdy nežiada o pomoc, aj tak vždy čaká, že jej to sám ponúknem. „Nechaj tak, urobím to sám!“ „Zvládnem to aj sama…“ Nie, nezvládne! Lepšie povedané, čaká, kým na tom nezačnem trvať. Potrebuje sa cítiť ako žena a ťažným koňom môžem byť aj ja. Len tak mimochodom!
Ak žene nedovolíte zdvihnúť nič ťažšie ako kyticu ruží, onedlho zbadáte, že už nemá tak často zlú náladu a každý deň má úsmev na tvári.
Ani to som nevedel, že žena nie je len milenka, s ktorou zdieľam spoločné lôžko, kúpeľňu, či stôl v kuchyni. Je to aj priateľ, ktorému treba pozorne načúvať. Počúvať, ale aj vnímať čo hovorí, aj keď je to o ničom.
Žena nie je záhadou, veru nie. Na každú moju otázku môžem dostať odpoveď, ak budem aspoň trochu pozorne počúvať. Vždy mi hovorí, čo potrebuje. Vždy! Je zvláštne, keď muži hovoria, že sa nevyznajú v ženách, že nevedia, čo chcú. S najväčšou pravdepodobnosťou to ani nechcú vedieť.
Nevedel som, že vzťahy, sa týkajú aj „mňa“, ale „mňa“ na druhú. Každý musí urobiť krok v ústrety druhému, kým sa ich pery nestretnú. Ak stojíte na mieste a ten druhý vám neustále vychádza v ústrety, je dosť možné, že jedného dňa budete za tým druhým zaostávať.
Každý robí svoj vlastný krok. Beznohý nemá čo robiť na štarte…
Ak sotí jeden druhého do priepasti, nie je to ani zďaleka koniec. Z každej jamy sa vždy dá vyhrabať, hlavné netreba odmietnuť ruku toho, kto vás tam sotil. Keď ju silno uchopíte, tak nečakajte na vhodný okamih, aby ste mu to vrátili.
Robiť „na revanš“ a „vzájomne výhodne“ znamená, že obidvaja pijete jed z toho istého kalicha. Dokonca aj vtedy, keď si je druhá strana vedomá deštruktívnej vlastnosti. Z kalicha treba vyliať to, čo zabíja a namiesto toho tam naliať to, čo opája.
Napríklad pomsta, ktorá najlepšie chutí za studena, neprinesie očakávaný účinok, ale len afekt. Veď dotyk nežných rúk opája oveľa viac ako to najlepšie víno.
Nežnosť, rovnako ako pokrm, sa odporúča podávať „na oplátku“! Ale len keď je horúce.
Nevedel som, že city nesídlia v spodnej časti brucha, ale v končekoch prstov, ktorými sa jej dotýkate. A ak harfa hrá, znamená to, že je to váš nástroj. Veď prsty sa nedajú naladiť. Alebo máte talent, alebo nie…