,,Jed v tvojej hlave “. Podobenstvo o tom, ako sebe samému nevytvárať problémy


V starodávnej Číne, sa isté mladé dievča vydalo a po svadbe žilo v dome svojho manžela spolu s jeho matkou. Žena slúžila tak mužovi ako aj svokre.

A tak sa stalo, že po svadbe musela dievčina neustále počúvať nespravodlivé výčitky svojej svokry. Raz, keď ju prepadlo zúfalstvo, rozhodla sa zbaviť sa jej. Dievča išlo k bylinkárovi, ktorý bol priateľom jej otca a posťažovala sa mu:

— Už dlhšie nemôžem žiť so svokrou. Zbláznim sa z nej. Nemohli by ste mi pomôcť? Dobre vám zaplatím.

— Čo môžem podľa teba urobiť? – opýtal sa bylinkár.

— Predajte mi jed. Otrávim svokru a všetky moje problémy zmiznú – odpovedala.

Po dlhej úvahe bylinkár odpovedal:

— V poriadku, pomôžem ti. Ale musíš pochopiť dve veci. Po prvé, nemôžeš svokru len tak otráviť, pretože ľudia sa dovtípia, čo sa asi stalo. Dám ti bylinky, ktoré ju budú pomaly a nenápadne zabíjať a nikto ťa nebude obviňovať, že si ju zabila ty.

— Po druhé, aby si sa úplne vyhla akémukoľvek podozreniu, musíš skrotiť svoj hnev, naučiť sa ju rešpektovať, milovať, počúvať ju a byť k nej trpezlivá. Tak ťa nikto nebude upodozrievať, keď zomrie.

Dievča so všetkým súhlasilo, vzalo bylinky a začalo ich svokre postupne pridávať do jedla. Okrem toho sa snažila ovládať, svokru počúvala a vážila si ju. Keď si tá všimla zmenu nevestinho správania, celým srdcom ju zbožňovala.

Všetkým rozprávala, že jej nevesta je najlepšia na svete, že o takej sa jej mohlo iba snívať. Do pol roka sa z nich stali blízke priateľky ako medzi pokrvnou matkou a dcérou. A vtedy dobehla dievčina opäť k bylinkárovi a modlila sa:

— Pre lásku Božiu, prosím, zachráňte moju svokru pred jedom, ktorý som jej dávala. Nechcem ju zabiť. Stala sa tou najlepšou svokrou. Mám ju rada.

Bylinkár sa pousmial a odpovedal:

— Neboj sa, nedal som ti žiaden jed. Boli to bežné byliny. Jed bol iba vo tvojej hlave a už si sa ho zbavila.

Sme to, čo si myslíme. Zapamätajte si to!