Neláska je vtedy, keď druhých rušíte. Rozprávate sa, popritom sa smejete a túlite sa v objatí. Keď nemôžete hovoriť o svojich skúsenostiach, pretože tieto nezmysly, nikoho nezaujímajú. Nehodí sa žiadať niekoho o niečo – človek musí pochopiť, že teraz to nie je možné lebo je v zložitej situácii. A vo všeobecnosti, načo to ten ktorý človek potrebuje? Nemôžete počítať s pomocou, dospelí by si mali poradiť sami. Už nemajú päť rokov. Dospelosť je vekom pevne daná. A ak má človek tridsaťpäť – je to vo všeobecnosti už staroba. A v takom úctyhodnom veku už nie je nič, čo by vás skrášlilo.
Neláska je vtedy ak vás nehrešia ale ani nechvália. Nevšímajú si vás. Keď vám nie je príjemné obedovanie s blízkym človekom, pretože môže povedať, že veľa jete. Ale na oplátku, vami pripravené jedlo zhltne a ani nič nepovie. A nebude si všímať námahu, ktorú ste si dali, že ste upratali a vložili kvety do vázy. Neláska je, keď sa nič nedá. Keď niekoho otravujete, zavadziate mu, pletiete sa im do niečoho, rozprávate nezmysly, domýšľate si, pokojne sedíte v rohu a čakáte, kým vás niekto pozve von. Nekňučte, nenariekajte, neplačte – len seďte a čakajte. Keď vás nebránia a povedia – ste vinný. To je neláska.
Neláska je, aj keď vám nič nepodarujú a keď im je ľúto minúť na vás peniaze. Nie je to nenávisť. Niekedy je to ale ešte horšie, pretože nenávisť pramení napr. v závisti. Stále môžete odísť a zmenu vykonať alebo jednoducho ostať ale nemilovať. Hoci hovoria: ,,Áno, milujem ťa“, zbavte sa ich, nech vám na vašej ceste viac nezavadzajú a ďalej si choďte za svojim! To je neláska. Kvôli nej ľudia umierajú. Najmä starí ľudia, deti a psy. Ale tiež dospelí, ktorí sú bezbranní a citliví. Neláska robí z človeka osobu plachú, nešikovnú, spútanú a škaredú; osobu, ktorá sa všetkého bojí a je podráždená. S tým sa už nedá nič urobiť. Aby ste to chápali, to je neláska. Nie láska.