Niekedy sa nepoučíme hneď na prvýkrát. Najmä ak ide o lásku, ktorá nás zaslepí ružovými okuliarmi. Preto sa v nej niekedy dokážeme vyznať až príliš neskoro. Chcem sa podeliť aspoň o 3 lekcie, ktoré možno iné ženy pochopia skôr ako ja:
1. Nemôžete nikoho prinútiť, aby vás miloval. Všetko, čo môžete urobiť, je byť takou, akú je možno milovať. Všetko ostatné závisí od toho druhého. Môžete sa akokoľvek snažiť milovať iného človeka a všemožne sa o neho starať, neznamená to, že bude opätovať vašu lásku. Ale preto sa svet nezborí!
Keby som to vedela skôr, neobetovala by som sa pre mužov, ktorí neopätovali moje city. Ak ma niekto nemal rád, brala som to osobne. Myslela som si, že so mnou niečo nie je v poriadku.
Ale ide o to, že môžeme byť nanajvýš najlepšou verziou seba samých, aby sme dali ostatným ten najlepší dôvod milovať nás. Inak ich ničím nemôžeme prinútiť, aby k nám niečo cítili.
„Nebuď ženou, ktorá potrebuje muža. Buď ženou, ktorú potrebuje muž.“
To isté platí aj pre nás: nemali by sme milovať niekoho len preto, že on miluje nás. Je to len a len naša voľba!
2. Každý človek miluje svojím vlastným spôsobom a dáva takú lásku, ktorú vie dávať, nie takú, akú očakávame.
Každý vyjadruje svoje city svojím vlastným spôsobom. Netreba hovoriť, že nás treba milovať. Láska je odrazom duše človeka. Naučte sa prijímať jeho lásku takú, aká je. Vážte si ju a buďte za ňu vďačné.
3. Bezpodmienečnú lásku by sme nemali dávať len druhým, ale aj sebe.
Dokážeme milovať za určitých podmienok, vieme posudzovať a kritizovať. Ak to však prestaneme robiť, môžeme pocítiť skutočnú lásku. Treba začať od seba: naučiť sa milovať seba samého akýmkoľvek spôsobom a potom ostatných.