VMarkus — Fakty, príbehy, Life hacky

Svoj život nežila…Tento článok prečítajte každej žene!

Like? Daj Like!

Najskôr povedia, že musíte schudnúť. Potom – že sa musíte pohybovať energickejšie a vyzerať zábavnejšie … Optimistickejšie. A hlavne sa nesťažujte. Zmeňte účes. Prečítajte si knihu o móde, sledujte filmy, ktoré vám pomôžu rozvíjať sa. A keď schudnete, zmeníte si vlasy, nakúpite si nové veci a začnete sa optimisticky usmievať, povedia, že ste príliš starí. Čo teda máte v takej chvíli urobiť?

Raz jeden manžel hlboko urazil svoju ženu, s ktorou prežil dvadsaťpäť rokov. Keď v športovom a modernom oblečení išla spolu s ním na náročnú túru s ťažkým batohom na chrbte. Celý svoj život chudla, išla sa roztrhať v telocvični, čítala časopisy a vlasy si strihala tak; ako mal jej manžel rád. Pozerala filmy, ktoré sa páčili jemu. Čítala knihy, ktoré odporučil on. Na dovolenke sa plavila po riekach a plazila sa po horách.

Reklama

A vo večerných hodinách pri ohni, odháňala komáre a spievala piesne za sprievodu gitary. To bol spôsob akým manžel trávil dovolenku. Manželka vždy urobila všetko, čo sa mu páčilo. Žena počúvala kritiku. Všetko pretrpela a vydržala. Avšak raz sa nahneval, že s tým batohom kráčam veľmi pomaly. A povedal: si príliš stará!

A čo robiť s takou kritikou? Ako to zvládnuť? Toto nie je o hmotnosti ani o účese. Nie je to nový film o vesmíre, ktorý môžete sledovať v telke. Päťdesiatpäť rokov. Kam teda ísť. Je ťažké teperiť sa s batohom cez kadejaké húštiny a spievať si popritom piesne … Po štvrťstoročia človek robil všetko, čo chcela iná osoba – kvôli zachovaniu manželstva. Aby sa ľúbili. Aby vládlo porozumenie!

A muž kráčal veľkými rýchlymi krokmi ďaleko vpred. Sedela na batohu a plakala – bola veľmi unavená. Ako malý prešedivený škriatok sedela v lese a plakala. Bez optimizmu. Pretože nežila tak, ako chcela: celý život hladovala, potila sa v posilňovniach, putovala lesom a na dovolenke lozila po horách.

Chcela však niečo úplne iné: večere na mori, pečenie koláčikov, občas si zájsť do kina na melodrámu. Túžila nosiť dlhé vlasy, občas len tak ležať na pohovke s knihou, chodiť do divadla v krásnych šatách …

Ona nežila svoj život. Robila len to, čo sa páčilo jej manželovi. Nechcela ho stratiť! A nazval ju starou a nechal ju v lese lebo sa tak pomaly vliekla? Nastúpila do vlaku; ťažký batoh zahodila v lese. Mala dosť peňazí na lístok, a to bolo fajn. Ako vlak šiel, pozerala sa skrz kalný pohár na temný les, z ktorého sa zázračne dostala von …

Vystúpila zo svojho tieňa. A kto nie? Dovtedy stále chudla, strihala sa, odpočívala a jedla nie tak, ako chcela ale ako iní povedali. A všetko márne. Pretože aj tak sa stalo, že napriek všetkému bola hodená do lesa; pretože bola príliš stará a pomaly niesla batoh …

Autor: Anna Kiryanova