Už dávno si všetci uvedomili, že takzvaný vek podľa občianskeho preukazu nemá nič spoločné s biologickým vekom. U žien sa to prejavuje najzreteľnejšie. Pravdepodobne ste si všimli, že niektoré tridsiatničky vyzerajú ako päťdesiatničky a niektoré šesťdesiatničky môžu bez problémov konkurovať dvadsaťpäťročným dievčatám. Ale prečo k tomu dochádza?
Vedci tvrdia, že kľúčovú úlohu v dlhovekosti ani zďaleka nezohráva genetika a ani prípravky na zachovanie mladosti. To, ako rýchlo budeme starnúť, určuje mozog.
Sociálno-psychologický vek
Existuje pojem psychologického veku človeka. Práve on určuje vzhľad a správanie a je plne závislý od procesov, ktoré sa odohrávajú v mozgu. Ešte na začiatku 19. storočia muža alebo ženu vo veku 35-40 rokov považovali za veľmi starých ľudí. Vďaka množstvu informácií a väčšej možnosti zamestnania ľudstvo ako celkom žije dlhšie. To znamená, že nastal čas akceptovať zmeny v klasifikácii na základe veku.
Vedci stanovili nové vekové hranice: mladosť dnes trvá od 25 do 44 rokov. Takže ženy sú v štyridsiatke ešte stále dievčatá! Ďalej od 44 do 60 rokov sa súčasný človek nachádza v strednom veku, od 60 do 75 rokov je v staršom veku a až vo veku 75-90 rokov prichádza staroba. Tí, ktorí majú viac ako 90 rokov, sa považujú za dlhovekých ľudí.
Napriek tomu nie každému sa podarí zachovať si mladistvé telo a tvár aj po 40-tke, nieto ešte po 50-tke a 60-tke. Základnou hypotézou je, že o rýchlosti starnutia rozhoduje práve mozog.
To sa dá ľahko dokázať. Na začiatku života je náš mozog veľmi zaneprázdnený poznávaním sveta, seba samého, napĺňaním sa vedomosťami a rôznymi zisteniami. Preto je do týchto procesov zapojený celý organizmus a funguje na hranici svojich možností. Ale akonáhle svet prestane byť zaujímavý, akonáhle človek prestane poznávať, rozširovať svoje kompetencie a učiť sa, nastupuje staroba. Mozog a telo už viac nie sú aktívne.
Je dôležité včas rozpoznať psychologické starnutie. Sú známe 3 hlavné ukazovatele starnutia.
INDIKÁTORY PSYCHOLOGICKEJ STAROBY:
1. Vzťah k času
Keď nadobudnete pocit, že všetky najlepšie veci vo vašom živote sa už stali a že čas urobiť niečo už prešiel, potom ste začali starnúť. Z psychologického hľadiska žije starý človek zo spomienok a mladý človek žije plánmi. Pesimizmus, pocity beznádeje, nedostatok plánov a nekonečné „prežúvanie“ spomienok sú ukazovateľmi psychickej staroby a katalyzátormi biologickej staroby.
2. Obmedzenia
Psychologická staroba priamo súvisí so sebaľútosťou: „V päťdesiatke už nemôžem robiť veci, ktoré som robil v dvadsiatke. Už sa neodvážim robiť saltá, ani skočiť z padáka.“ S pribúdajúcim vekom si pochopiteľne na seba kladieme čoraz viac obmedzení, čo súvisí s fyzickými danosťami a zodpovednosťou (deti, zamestnanci).
Ale s príchodom každého obdobia života sa otvárajú nové možnosti. Ak je pre vás fyzicky ťažké niečo urobiť, môžete začať rozvíjať kreativitu.
Učte sa nové jazyky, chodievajte na túry, navštevujte nové krajiny, organizujte rôzne podujatia. A nebudú vám môcť konkurovať ani mnohí 20-roční. Neobmedzujte sa, ale hľadajte príležitosti.
3. Emočná stabilita
Súčasná veda a tisícročná múdrosť dokázali, že vďační a šťastní ľudia žijú dlhšie a vyzerajú krajšie. Stabilná psychika je zárukou mladosti. Človek, ktorý sa vie v pokoji prispôsobiť zmenám a prekonávať ťažkosti, nebrať si veci príliš osobne a neupínať sa na problém, bude vždy vyzerať mladšie.
Ľudia, ktorí sa tešia zo života, majú inak tvarované záhyby tváre, majú menej vrások a vyzerajú príťažlivejšie.
Vidieť dobré veci, mať zmysel pre humor a ďakovať životu za každý prežitý deň je kľúčom k psychickej mladosti. Súvisí to s viacerými hormonálnymi a neurochemickými procesmi, ktoré prebiehajú v mozgu.
Vyvíjajte sa, buďte šťastní, nech sa deje čokoľvek, a hlavne sa neupínajte na svoj rok narodenia v občianskom preukaze! Je to napokon váš život, vaše emócie, vaše telo. Nikto nemá právo vám čokoľvek vyčítať.
Pamätajte, že práve váš psychický stav určuje rýchlosť biologického starnutia.