Raz sa bohovia zhromaždili a chceli sa nejako zabaviť. Niektorí z nich navrhol:
– Môžem si niečo zobrať od ľudí?
Na to mu odpovedal iný Boh:
– No, tak si teda vyberiem, čo ja viem – šťastie. Nájdem miesto, kde ho skryjem tak, aby ho dlho hľadali a nenašli ho.
Jeden z nich navrhol ukryť šťastie na najvyššom vrchole sveta, na čo mu odpovedali:
– Ľudia sú veľmi silní, dokážu vystúpiť na akýkoľvek vrchol. Rýchlo sa tu dostanú a nájdu šťastie.
Ďalší návrh bol:
– Musíte skryť šťastie na dne najhlbšieho mora. Odpovedali mu:
– Ľudia sú priveľmi zvedaví a skúmajú všetko, čo sme vytvorili, takže pre nich nebude ťažké vyrobiť nejaký stroj, ktorý dokáže klesnúť na dno.
– Potom teda ukryme šťastie na inú planétu, tam ho určite nikto nenájde.
-Zabudli ste, vybavili sme ich takou mysľou, vďaka ktorej môžu ľahko zostrojiť raketu a cestovať kamkoľvek len chcú.
A vtedy najmúdrejší, najstarší Boh povedal:
-Viem o jednom mieste, kde určite šťastie nenájdu. Skryte ho do ich vnútra, nikto sa tam nikdy nepozrie. Celý svoj život trávia hľadaním šťastia všade okolo nich, no nik sa neponorí do svojho vnútra.