Muž a pes mali za sebou dlhú, vyčerpávajúcu a únavnú cestu. Ako tak kráčali, bol unavený aj pes, aj človek. Zrazu sa pred nimi objavila oáza! Krásna brána, za plotom – hudba, kvety, žblnkot potoka, jedným slovom, oddych.
— Čo je to? Pocestný sa opýtal vrátnika.
— Toto je raj, už ste zomreli a teraz môžete vstúpiť a relaxovať v reálnom čase.
— Je tam voda?
— Toľko, koľko len chcete: čisté fontány, chladné bazény …
— Dajú mi niečo na jedenie?
— Čokoľvek len budete chcieť.
— Mám so mnou psa.
— Prepáčte, pane, so psom je vstup zakázaný. Musí tu zostať.
Pocestný odišiel. Po nejakej dobe ho cesta priviedla na farmu. Vrátnik opäť sedel pri bráne.
— Som smädný, prosím, dajte mi napiť sa, prosil cestovateľ.
— Poďte ďalej, vo dvore je studňa.
— A môj pes?
— Pri studni uvidíte pre neho misku na pitie.
— A jedlo? Dajú nám niečo jesť?
— Môžem vás pohostiť večerou.
— A pes?
— Nájdeme mu kosť.
— Čo je toto za miesto?
— To je raj.
— Ako to? Vrátnik pri bráne v neďalekom paláci mi povedal, že raj je tam.
— Lož. To bolo peklo.
— Ako sa teda k vám ľudia dostanú?
— To je jednoduché. Do neba sa dostanú iba tí, ktorí neopustia svojich priateľov.
