V čom spočíva paradox tohto pocitu? Je to také jednoduché! Láska vychádza z každého človeka. Banálnou sa môže stať obyčajná veta – súhlasím! Pokúsime sa sprostredkovať význam, aby sme poodhalili tú veľmi všeobecnú frázu.
Začnime s vedou
Každý človek má základné potreby, bez ktorých by jednoducho umrel. Napríklad jedlo, voda, toaleta, spánok. Ak človek neprijíma potravu, zomrie, ak nebude spávať – zahynie. Medzi tieto základné potreby patrí láska a pochvala. Sme sociálni, nemôžeme žiť bez spoločnosti, či sa nám to páči alebo nie. Ak nebudeme chválení, začneme hynúť, ako bez vody.
Človek musí každú základnú potrebu vykonávať sám: bez ohľadu na to, ako toho druhého milujeme, nemôžeme za neho jesť. Láske a pochvale sa najskôr musíme naučiť my sami a až potom, tak ako s jedlom, sa môžeme s niekým podeliť.
Kde začať? Mali by sme začať stavať na tom, že osobnosť sa vyvíja v troch smeroch: telesne, emocionálne a mentálne.
Osoba, ktorá ignoruje čo i len jednu z týchto oblastí rozvoja, sa nebude cítiť pokojne a sebavedome, čo znamená, že bude tento mier hľadať inde. A to vždy predstavuje veľké riziko pre toho, kto udáva tento duševný pokoj.
Telo
Telo je domov našej duše. Samozrejme, sťažovať sa v dnešnej dobe je hriech. Existuje obrovský priemysel a veľa príležitostí na udržanie tela v napätí. Má to však jednu nevýhodu. Tonus je napätie a telesné napätie prestavuje napätie citov a myšlienok.
Ak by sme aspoň raz denne, rozprávali s našim telom a robili, čo chce. Telo nemôžeme iba využívať, musíme mu pravidelne dopriať relax a potešenie a to v priemere 2 hodiny týždenne aby sme obnovili jeho vyčerpateľné zdroje.
Emocionálna stránka problému
Musíme hneď na začiatku povedať – je to tá najťažšia stránka. Väčšina ľudí, ktorí sa na mňa obrátili o pomoc, odpovedali na otázku: „Čo práve teraz cítiš?“ Namiesto pocitov alebo emócií však vyjadrili svoje myšlienky!
Nikdy, nikdy, myšlienky nenahrádzajú pocity. Môžeme ignorovať emócie, ovládať ich, ale nikde sa nerozplynú a nezmiznú, sú a budú súčasťou nášho tela, nášho života. Keď príroda vytvorila našu psychiku, očividne sa nepredpokladalo, že niektoré pocity budú zlé a niektoré dobré. Každá spoločnosť má svoje vlastné predstavy o morálke. Napríklad dnes musíme byť pozitívni. Hlúposť. Dnes a vlastne vždy musíme byť sami sebou, nesmieme vylúčiť zo svojho života hnev a smútok, sklamanie a úctu…
Vylúčenie akýchkoľvek emócií zhoršuje kvalitu života. Nepripúšťajme si nenávisť alebo prejavy hnevu voči ostatným. Vyzývajme samého seba k úprimnosti.
– Som naštvaný!
– Prečo?
– Pretože sa bojím.
– Čoho sa bojím?
– Že prídem o prácu.
– Čo sa stane, ak ma vyhodia? A tak ďalej.
Tak sme sa dostali k myšlienkam, k jedinému daru, ktoré človek môže ovládať. Viete, prečo je ťažké ovládať myšlienky? Pretože ich nevidíme. V myšlienkach sa dá veľmi ľahko stratiť,
Alebo im človek podľahne. Najčastejšie sa to stáva, keď daná osoba nemá žiadny cieľ, a naopak, keď jej cieľ má prednosť pred samotným životom. Aby sme predišli týmto stratám, položme si aspoň raz týždenne otázku: Prečo žijem? Ako žijem Kto ma obklopuje? a čo môžem urobiť, aby som zmenil svoj život, pretože nikto okrem nás to nevie a neurobí to!
Úprimne vám všetkým prajem radosť a lásku.
Аutor: Аnnа Joťková