Neverte im. Nemusíte veriť ani nám. Verte neurobiológom. Tí trávia celé dni skúmaním sivej hmoty vo vašej hlave a vedia lepšie ako ktokoľvek iný, čo je potrebné na to, aby ste boli šťastní.
Americký neurológ Alex Korb sa delí o svoje poznatky na túto tému:
1. Hlavná otázka.
Ak sa trápite, položte si jednu dôležitú otázku:
„Za čo som vďačný osudu?“
Áno, poviete si, to je všetko pekné, ale má vďačnosť biologický účinok na mozog? Áno, má. Viete, ako funguje antidepresívum Bupropión? Stimuluje neurotransmiter dopamín. Tak ako pocit vďačnosti. Viete, čo robí Fluoxetín? Stimuluje neurotransmiter serotonín. Tak isto ako vďačnosť.
Áno, áno, jedným z hlavných účinkov pocitu vďačnosti je zvýšenie hladiny sérotonínu. Keď myslíte na to, za čo ste vďační, sústredíte sa na pozitívne aspekty života. Táto jednoduchá činnosť zvyšuje produkciu sérotonínu v prednej cingulárnej kôre.
2. Rozprávajte sa o svojich negatívnych pocitoch.
Cítite sa zle? Definujte svoj stav. Čo to je: smútok, úzkosť, urazenosť…? To stačí na to, aby ste sa cítili lepšie! Myslíte si, že je to blud? Váš mozog si to nemyslí!
V jednej štúdii účastníkom ukazovali fotografie ľudí s rôznymi výrazmi tváre a merali reakcie ich mozgu. Podľa očakávaní amygdala reagovala na zobrazené emócie. Keď však účastníkov požiadali, aby svoje emócie pomenovali, aktivovala sa ich ventrolaterálna prefrontálna kôra a aktivita amygdaly klesla. Inými slovami, pomenovanie emócie znížilo jej vplyv na človeka.
3. Rozhodnite sa.
Už ste niekedy urobili rozhodnutie a uľavilo sa vám? To nie je náhoda. Neurobiológia dokazuje, že prijímanie rozhodnutí znižuje úzkosť a obavy a pomáha nám riešiť problémy. Keď robíme rozhodnutie, vytvárame si zámery a stanovujeme ciele; to všetko má pozitívny vplyv na prefrontálnu kôru, čo znižuje úzkosť a obavy. Rozhodovanie tiež pomáha znižovať aktivitu striata (prúžkovaného telesa), ktoré nás zvyčajne navádza na negatívne impulzy a činy. Napokon rozhodovanie mení naše vnímanie sveta, čo pomáha nachádzať riešenia problémov a upokojuje limbický systém.
4. Dotýkajte sa ľudí.
V jednej štúdii účastníci hrali počítačovú hru, v ktorej si hádzali loptičku. Jeden účastník hádzal loptičku a druhý ju ihneď hádzal späť. V skutočnosti účastník sedel pred obrazovkou – počítač hádzal loptu späť.
Účastníkom však povedali, že postavy na obrazovke ovládajú skutoční ľudia. A čo sa stalo, keď títo „druhí ľudia“ odmietli loptu vrátiť? Mozog účastníkov reagoval rovnako ako na fyzickú bolesť. To znamená, že náš mozog vníma odmietnutie ako zlomenú nohu. Sociálne odmietnutie zapája prednú cingulárnu kôru a centrálny lalok mozgu, rovnako ako fyzická bolesť.
Jednoducho povedané, vzťahy s inými ľuďmi sú pre mozog veľmi dôležité. Chcete ich posunúť na vyššiu úroveň?
Dotýkajte sa ľudí fyzicky (samozrejme, len tých, ktorí sú vám blízki)!