Noam Chomsky, profesor lingvistiky na Massachusettskom technologickom inštitúte, lingvista, filozof, sociálny aktivista, spisovateľ a politický analytik, je považovaný za jedného z najväčších mysliteľov našej doby.
Jeho knihy sa úspešne predávajú po celom svete. Obzvlášť obľúbený je jeho zoznam metód, ktoré médiá a vládne kruhy používajú na manipuláciu s ľudským vedomím.
Prečítajte si tento článok a všetko vám začne dávať zmysel:
1. Odvádzanie pozornosti.
Hlavným nástrojom riadenia spoločnosti je odvádzanie pozornosti ľudí od dôležitých problémov a rozhodnutí, ktoré prijímajú vládnuce politické a ekonomické kruhy, a to neustálym zahlcovaním informačného priestoru nepodstatnými správami.
Technika odvádzania pozornosti je veľmi dôležitá na to, aby občania nemali možnosť získať dôležité poznatky o moderných filozofických smeroch, pokrokovej vede, ekonómii, psychológii, neurobiológii a kybernetike.
Namiesto toho sa informačný priestor zapĺňa správami zo športu, sveta šoubiznisu, mystiky a ďalšími informáciami založenými na reliktných ľudských pudoch, počnúc erotikou až po tvrdú pornografiu a od rodinných telenoviel až po pochybné spôsoby rýchleho a ľahkého zárobku.
2. Problém – reakcia – riešenie.
Najskôr sa vyrobí problém, určitá „situácia“, ktorá má vyvolať patričnú reakciu u obyvateľstva, aby sa samo dožadovalo prijatia opatrení, ktoré potrebujú vládnuce kruhy.
Napríklad sa dovolí eskalácia násilia v mestách alebo organizovanie krvavých teroristických útokov, aby sa občania dožadovali prijatia zákonov na posilnenie bezpečnostných a politických opatrení, ktoré obmedzujú občianske slobody.
Alebo sa vyvolá akási ekonomická, teroristická alebo technogénna kríza, aby tak donútili ľudí v ich vedomí prijať opatrenia na odstránenie jej následkov, hoci aj za cenu porušenia ich sociálnych práv, ako „nutné zlo“. Musíme si však uvedomiť, že krízy sa nevyvolávajú samy od seba.
3. Postupnosť.
Na to, aby sa presadilo nejaké nepopulárne opatrenie, stačí, aby sa zavádzalo postupne, zo dňa na deň, z roka na rok. Takýmto spôsobom boli globálne nanútené principiálne nové sociálno-ekonomické podmienky (neoliberalizmus) v 80. a 90. rokoch 20. storočia.
Znižovanie na minimum funkcií štátu, privatizácia, neistota, nestabilita, hromadná nezamestnanosť a mzdy, ktoré nedokážu zabezpečiť dôstojný život. Keby sa toto všetko stalo v rovnakom čase, určite by to viedlo k revolúcii.
4. Oddialenie realizácie.
Ďalší spôsob, ako presadiť nepopulárne rozhodnutie, spočíva v tom, že sa prezentuje ako „bolestivé, no nevyhnutné“, a preto treba presvedčiť občanov, aby s ním súhlasili v budúcnosti. Je oveľa ľahšie súhlasiť s akýmikoľvek obeťami v budúcnosti ako v prítomnosti.
Po prvé, pretože sa to nestane ihneď. Po druhé preto, lebo väčšina ľudí je vždy náchylná naivne dúfať, že „zajtra sa všetko zmení k lepšiemu“ a že sa vyhnú obetiam, ktoré sa od nich žiadajú. To dáva ľuďom viac času na to, aby sa zmierili s myšlienkou zmeny a pokorne ju prijali, keď príde ten správny čas.
5. Infantilizácia ľudí.
Vo väčšine propagandistických prejavov určených širokej verejnosti sa používajú také argumenty, symboly, slová a intonácia, ako keby išlo o deti školského veku s oneskoreným vývojom alebo mentálne postihnuté osoby.
Čím viac sa niekto snaží zavádzať poslucháča, tým viac sa používa infantilné rečové prostriedky. Prečo?
Ak sa niekto rozpráva s človekom, akoby mal 12 rokov, tak pod vplyvom sugescie bude v odpovedi alebo reakcii tohto človeka chýbať kritický postoj, čo je typické pre deti.
6. Kladenie dôrazu na emócie.
Mechanizmus emocionálnej manipulácie je klasickou technikou neurolingvistického programovania, ktoré má za cieľ zablokovať schopnosť ľudí racionálne analyzovať a v konečnom dôsledku aj kriticky posudzovať okolité dianie.
Na druhej strane využívanie emocionálnych techník umožňuje otvoriť dvere do podvedomia, aby sa tam implantovali myšlienky, túžby, obavy, strachy, nutkania alebo trvalé vzorce správania. Zaklínacie formule o tom, aký je terorizmus krutý, aká je moc nespravodlivá, ako trpia hladní a ponižovaní, necháva v pozadí skutočné príčiny toho, čo sa deje. Emócie sú nepriateľom logiky.
7. Propagácia módy na priemernosť.
Vládnuce kruhy sa snažia presadiť myšlienku, že je moderné byť hlúpy, vulgárny a nevychovaný. Tento prístup je neoddeliteľný od predchádzajúceho, pretože všetko priemerné v dnešnom svete sa vyskytuje v obrovskom množstve vo všetkých spoločenských sférach, počnúc náboženstvom a vedou a končiac umením a politikou.
Škandály, bulvárna tlač, čarodejníctvo a mágia, pochybný humor a populistické podujatia – toto všetko sa robí s jediným cieľom: zabrániť ľuďom, aby si rozšírili svoje vedomie do nekonečného priestranstva skutočného sveta.
8. Pestovanie pocitu viny.
Ďalšou úlohou je presvedčiť človeka, že on sám je zodpovedný za svoje neúspechy a problémy, ktoré pramenia z nedostatku duševných schopností, zručností alebo vynaloženého úsilia.
V dôsledku toho sa človek namiesto vzbury proti ekonomickému systému začne zaoberať znevažovaním seba samého a obviňovať sa zo všetkého, čo spôsobuje depresívny stav, ktorý okrem iného vedie k nečinnosti.