Po návrate z práce domov sa otec rodiny rozhodol pokojne sledovať futbalový zápas a nemal v pláne zaoberať sa rodičovskými povinnosťami. A už vôbec sa mu nechcelo uspávať kričiace deti.
Dnes večer však bolo všetko inak – žena zabuchla dvere, stratila trpezlivosť a odišla. Deti zostali s otcom. Pokojný mužský svet pred televízorom na gauči sa náhle obrátil hore nohami. Za pár dní manžel napísal manželke tento list:
,,Drahá moja,
Pred pár dňami sme sa poškriepili. Prišiel som domov, zničený od únavy. Bolo osem hodín večer a ja som chcel len padnúť na pohovku a sledovať zápas.
Mala si zlú náladu a tiež si bola strašne unavená. Deti bojovali a malý drobec kričal, keď si ho ukladala spať.
Pridal som si na televízore hlasitosť aby som nič z tohto nepočul.
„Zabilo by ťa, ak by si mi trochu pomohol a prispel tak k výchove detí?“ Spýtala si sa a ubrala si zvuk.
Podráždene som odpovedal: ,,Pracoval som celý deň, aby si ty mohla zostať doma a hrať sa tu s bábikami. “
Vyústilo to v spor kde každý jeden z nás predkladal vlastné argumenty. Plakala si, pretože si bola unavená a nahnevaná. Povedal som ti veľa vecí. Kričala si, že to už ďalej tak nejde. Potom si vybehla z domu a nechala si ma samého s deťmi.
Musel som ich nakŕmiť a uložiť ich do postele. Nasledujúci deň si sa nevrátila. Z práce som si vzal deň voľna a zostal som doma s deťmi.
Prešiel som cez všetky štádia, cez slzy a nárek až k bezradnosti.
Celý deň som pobehoval okolo domu a nemal som ani minútku voľného času pre seba ani len čas sa vykúpať.
Súčasne som ohrieval mlieko, obliekal deti a umýval kuchyňu. Všetko súčasne.
Celý deň som bol zamknutý doma a nemal som možnosť hovoriť s niekým starším ako 10 rokov.
Nemal som možnosť normálne sa posadiť k stolu a pochutnať si na dobrom jedle – musel som neustále sledovať deti.
Cítil som sa tak vyčerpane, že som mohol zaspať aj na 20 hodín, ale to bolo nemožné, pretože dieťa sa každé tri hodiny prebudí a kričí.
Prežil som bez teba dva dni a jednu noc. Všetko som pochopil.
Teraz už chápem prečo si unavená.
Uvedomil som si, že byť matkou je neustála obeta.
Pochopil som, že je to oveľa ťažšie ako sedieť v kancelárii 10 hodín a robiť vážne finančné rozhodnutia.
Rozumiem – obetovala si svoju kariéru a materiálnu slobodu, aby si bola s deťmi.
Uvedomil som si, aké ťažké je, keď tvoja finančná situácia nezávisí od teba, ale od tvojho partnera.
Uvedomil som si, čo všetko obetuješ, keď odmietneš ísť s priateľmi na párty alebo do telocvične. Jednoducho nemôžeš robiť to, čo máš rada, ani sa dosýta vyspať.
Pochopil som, ako sa cítiš, keď si uzamknutá s deťmi, a chýba ti všetko, čo sa deje vôkol.
Chápem, prečo si urazená, keď moja matka kritizuje tvoje výchovné metódy. Nikto nerozumie deťom lepšie ako ich vlastná mama.
Uvedomil som si, že matky majú najväčšiu zodpovednosť v spoločnosti. Bohužiaľ, nikto si ich za to neváži a nechváli až do neba.
Nepíšem ti tento list, len preto aby som ti povedal ako veľmi mi chýbaš. Nechcem, aby ani jeden deň uplynul bez týchto slov:
,,Si veľmi statočná, robíš všetko perfektne a obdivujem ťa! “
Najdôležitejšia je úloha manželky, matky a ženy v domácnosti, no v skutočnosti sa najmenej cení.