Šéf nemohol pochopiť, prečo jeden z jeho najdôležitejších zamestnancov neprišiel do práce a ani nezavolal aby oznámil svoju neprítomnosť. No nastali vážne problémy s hlavným počítačom, takže vytočil telefónne číslo zamestnanca. Ozvalo sa mu dieťa.
Vydalo tichý hlások:
– Haló!
– Ahoj! Je tvoj otec doma? – spýtal sa šéf.
,,Áno,“ povedal chlapec potichu.
,,Môžem s ním hovoriť?“
– Nie.
Prekvapený muž sa opýtal: — А tvoja mama je doma?
— Áno.
— A môžem s ňou hovoriť?
Dieťa opäť potichu odpovedalo: — Nie.
Dúfajúc, že tam je aspoň jeden dospelý, prostredníctvom ktorého by som mohol nechať odkaz, som sa opýtal: „Je u vás ešte niekto doma?“
– Áno je. Policajt.
V snahe zistiť, čo robí policajt v dome zamestnanca, sa šéf opýtal: „Môžem hovoriť s policajtom?“
– Nie, je zaneprázdnený.
– A čím? Čo robí?
,,Hovorí s mamou, otcom a hasičom.“
Potom muž počul veľmi hlasný hluk v pozadí. – Čo je to za hluk?
,,Vrtuľník,“ povedal chlapec potichu.
– Čo sa tam deje? Opýtal sa šéf a začínal sa vážne báť.
,,Pátrací tím práve pristál z vrtuľníkom.“
Znepokojený a trochu zmätený šéf sa spýtal: – Čo hľadajú?
Detský hlas s jemným úsmevom na perách odpovedal:
– Mňa!