Na brehu jednej veľkej rieky žil rybár so svojou rodinou. Boli časy, kedy sa mu darilo, ale tie sa už dávno pominuli. V rieke bolo stále menej a menej rýb, rybárske náčinie chátralo, a keďže rybár nemal za čo kúpiť nový čln, musel ten starý každý deň opravovať.
Treba sa báť zmien?
Jedného dňa tadiaľ prechádzal starý muž a poprosil rybára o nocľah. V rodine ho srdečne prijali, dali mu večeru, hoci sami mali ledva čo do úst vložiť, a ešte mu dali najpohodlnejšie lôžko v dome.
Ráno, keď sa starý muž zberal na odchod, spýtal sa domácich, ako by sa im mohol odvďačiť. Rybár videl, že starý muž je chudobný, a preto len s úsmevom povedal:
– Vidím, že si múdry a že si mnoho skúsil. Daj mi ako prejav vďaky radu, ako sa mám zbaviť chudoby a to úplne stačí.
– Dobre, – súhlasil starý muž. – Aby si sa zbavil chudoby, potop svoj čln!
Ako to povedal, pobral sa preč.
Rybár nepochopil túto radu, len pokrčil plecami: „Možno sa ten starec načisto zbláznil? Ako mám potopiť čln, veď už teraz si ledva nájdeme niečo do úst a bez jedla pomrieme od hladu…“
Rybár sa neriadil touto radou, žil ako predtým a bol stále chudobnejší a chudobnejší. Jedného dňa sa strhla veľká búrka a jeho vetchý čln sa roztrieštil na kusy a rybár len horko-ťažko prežil.
Rodina nejaký čas sedela a smútila, ale nedalo sa nič robiť. Tak si pobalili svojich pár vecí, opustili svoje staré miesto a vydali po rieke hľadať si šťastie.
Rieka ich priviedla do veľkej rybárskej dediny. Koľko tam bolo lodí! Veľké plachetnice aj malé loďky.
Pri pohľade na ne rybárovo srdce zaplesalo! Lenže vlastný čln nemal a nemal si ho ani za čo kúpiť.
Rybár sedel na brehu, hľadel na cudzie lode a žialil.
Ako tak sedel, začal si všímať, že jeden čln potrebuje opravu, druhý by nebolo od veci trochu zrenovovať a tamten sa už-už rozpadne, ak ho rýchlo neopravia….
Tak rybár začal opravovať člny, to vedel vynikajúco! Veď kedysi sa musel toľko natrápiť s vlastným člnom, podrobne si všetko naštudovať, že si ani nevšimol, ako sa z neho stal vynikajúci remeselník!
Jeho prácu si rýchlo začali vážiť a čoskoro bol v dedine známy ako majster, ktorý vie opraviť člny tak, že sú lepšie ako nové!
Začali k nemu zďaleka prichádzať ľudia.
Onedlho si už mohol kúpiť nový kvalitný dom s krásnou záhradou. Peniažky sa začali sypať a v rodine si už nikto na hlad ani nespomenul.
Až vtedy si rybár spomenul na starého muža a jeho radu, aby potopil čln a pochopil, aké múdre boli jeho slová!
– Často sa to stáva, že človek sa do poslednej chvíle drží za staré, pretože sa bojí zmien viac ako bežných starostí a trápení.
A zmena, bez ohľadu na to ako sa začína, vždy prináša osoh. Najmä ak je človek pripravený ju vidieť a prijať!