Robí také zaujímavé veci. Odlomí vetvičku zo stromu alebo kríka, vezme ju do zobáka, vzlietne do veľkej výšky a začne ňou krúžiť. Orly začínajú lietať okolo orlice, ona rafinovane hodí túto vetvičku dole a pozerá. Následne nejaký orol zachytí padajúcu vetvu ešte vo vzduchu, nenechá ju spadnúť úplne na zem a opatrne ju prinesie k samičke, predá jej ju zo zobáka k zobáku. Orlica vezme vetvičku a hodí ju znova, orol ju opäť chytí a prinesie ju k nej, ona ju znova hodí … A tak sa to mnohokrát opakuje. Ak to orol urobí opakovane niekoľkokrát, prešiel skúškou a samička si ho vyberie za otca svojich mláďať a spári sa s ním.
Potom pochopíte prečo to robí.
Potom sa zhromaždia vysoko na skale, urobia si hniezdo z tvrdých prútov a tak samček ako aj samička si začnú vytrhávať vlastné perie. S týmto perím lemujú hniezdo, upchávajú všetky diery v ňom, robia ho mäkkým a hrejivým. V takom mäkkom a teplom hniezde orlica nakladie vajíčka, potom sa vyliahnu malé orlíčatá. Keď sa mláďatká vyliahnu (prídu na svetlo Božie, sú tak malé, nahé, slabé), rodičia ich zakryjú telom, až kým nezosilnejú.. Chránia ich pred dažďom krídlami, taktiež pred slnečnou páľavou, nosia im vodu, jedlo a orlíčatá rastú. Začína im rásť perie, krídla a chvost sú silnejšie.
Hoci sú stále malé, sú už operené a vtedy ich rodičia uvidia, že je čas …
Otec orol sa posadí na okraj hniezda a začne naň ním biť krídlami: mláti, búši, natriasa sa nad týmto hniezdom. Prečo? Aby vyrazil všetko perie a páperie a aby zostal iba tuhý rám konárov, ktoré sú od začiatku popretkávané a dokonale uložené. A mláďatá sedia v tomto trasúcom sa hniezde, je im to nepohodlné, halúzky sú tvrdé a nerozumejú, čo sa vlastne deje: koniec koncov, mama a otec boli predtým takí láskaví a starostliví. Orlica v tejto chvíli niekde letí, ulovila rybu a sedí niekde asi päť metrov od hniezda, aby ju mohli vidieť mláďatá. Potom pred zrakom mláďat začne túto rybu pomaly jesť.
Operence sedia v hniezde, kričia, vykukujú z neho a nerozumejú čo sa stalo, pretože predtým bolo všetko iné. Mama a otec ich kŕmili, napojili a teraz všetko zmizlo: hniezdo je nepohodlné, perie a páperie sú preč a rodičia si pochutnávajú na rybách, ale im nedajú.
Čo robiť? Nakoniec, ak chcete jesť, musíte sa dostať z hniezda. A tak orlíčatá začnú robiť pohyby, ktoré nikdy predtým nerobili. Neposunuli by sa ďalej, ak by ich rodičia aj naďalej pokračovali v opatrovaní. Vtáci začínajú vyliezať z hniezda. Tu mláďa orla vypadne, je taký nemotorný, stále nič nevie. Hniezdo je na skale, na strmom útese, takže sa tam žiadne dravce nedostanú. Mláďa padá bruchom nadol a rúti sa strmhlav do priepasti. A tu otec (ten, ktorý zvykol chytať vetvičky), sa vrhol hlavou dole a zachytil padajúce orlíča, čím mu zabránil dolámať si krídelká. Vzal ho na chrbát a odniesol do nepohodlného hniezda, opäť na skalu a všetko začína znova. Tieto mláďatá padajú a otec ich chytá.
A Otec ich chytal a prinášal hore na chrbte. Pri lekcií lietania sa nikdy žiadne orly nezranili.
A v určitom okamihu na jeseň sa orlíča začína pohybovať tak, ako nikdy predtým: rozprestrie svoje krídla vo vetre, padá do prúdu vzduchu a začína tak lietať. Orly teda učia lietať svoje mláďatá. Akonáhle orlíča začne lietať samé, rodičia ho vezmú so sebou a ukážu mu, kde žijú ryby. Už ho neznášajú v zobáku.
Toto je veľmi dobrý príklad toho, ako musíme vzdelávať svoje deti duchovne a fyzicky. Aké dôležité je nehýčkať ich do navždy v teplom hniezde! Aké dôležité je neprekrmovať ich rybami, keď si ich sami môžu chytiť! A s akou starostlivosťou ich musíme naučiť lietať, venovať tomu svoju silu a čas, múdrosť a zručnosti! Niet divu, že žena si vyberá samca hádzaním vetvičky. Nechce, aby sa jej deti vyhubili. Keď si partnera nevyberiete starostlivo, vaše deti nebudú v bezpečí… Orly už mávajú málo mláďat, jedno alebo dve …