Muž mal 82 rokov. Zdalo by sa, že jeho úlohou je celý čas vysedávať na verande svojej vily, popíjať chianti a pozerať sa na slnko


O to viac, že mal peniaze pretože roky tvrdo pracoval. Teraz tie peniaze kričali – oddýchni si, zaslúžiš si odpočinok!

Muž však začal deň tým, že nastúpil do auta a vybral sa do obchodu s potrebami pre domácich miláčikov. Zabalil jedlo pre psov a mačky a namieril si to do útulkov o ktoré sa staral namiesto vily pri mori.

Spolu s dobrovoľníkmi sa celý deň venoval tvrdej práci, t.j hľadal a zachraňoval zvieratá, ktoré vyhodili ľudia. Na konci dňa si necítil nohy ani ruky. Keď si líhal, bol tak unavený, že zaspal sotva sa jeho hlava dotkla vankúša. Tento človek netrpel nespavosťou. Nevie, čo je to lenivosť a nuda. Nemá čas premýšľať nad zmyslom života a čakať na smrť. Každý deň sa teší na lepší zajtrajšok a okolie dúfa v jeho dobré srdce. Nemá čas umrieť.


Smrť stojí bokom a odvracia sa od neho, pretože nepotrebuje ľudí, ktorí sa neboja zajtrajšieho dňa.

A toľko ľudí a zlých osôb ju prosí, aby odišla nabok, až sa všetkým nedá vyhovieť. Takže smrť na tohto starčeka zabudla. Zabudla, pretože počet živých duší, ktoré ho milujú, sa jednoducho nedá spočítať. Tento muž je aj vo veku 82 rokov mladý, ako keby mal dvadsaťpäť a v zime nosil vojenskú bundu, aby zohrial šteniatka a mačiatka. Jednoducho nemá čas zostarnúť, pretože jeho srdce nezostarlo a jeho duša je tak mladá ako bola vtedy.

Načo by mu bola vila na brehu mora? Koniec koncov, cítil by sa osamelo ak by prišiel dlhý jesenný večer a on predsa nie je sám. Je ho veľa. Jeho duša je teraz v stovkách vnímajúcich bytostí. A nebojí sa. Nemá sa čoho báť. Pozerá sa dopredu, vidí zajtrajšok a usmieva sa. Pretože zajtra ho čaká pekelná práca a veľa šťastia. Meno tejto osoby je Alain Delon.